ale dospelý hispánsky imigrant. A ak by to predsa bolo dieťa, najskôr sa bude volať Jacob či Emily, čo sú dnes v Amerike najpopulárnejšie mená pre novorodencov.
Pri súčasných debatách o ilegálnych imigrantoch Biely dom nemá príliš chuť oslavovať. Obzvlášť v období, keď je polovica imigrantov na americkom území ilegálne, ako uvádza Newsweek.
Mnoho konzervatívcov si myslí, že imigrácia nie je pozitívna, že krajinu ničí. „Toto je invázia, najväčšia invázia v dejinách,“ píše komentátor Pat Buchanan v najnovšej knihe „State of Emergency - Výnimočný stav“. USA prirovnáva k starovekému Rímu obliehanému cudzími hordami. Ani byrokrati nechystajú párty. „Nie sme tu na to, aby sme oslavovali,“ povedal denníku USA Today hovorca Úradu na sčítanie ľudu Mark Tolbert. Pôsobil vraj dojmom, ako by sa najradšej hneď vrátil ku kalkulačke a pokračoval v počítaní obyvateľov.
Spojené štáty majú najväčší populačný rast zo všetkých vyspelých krajín a dokonca predstihnú aj niektoré rozvojové. Pri súčasnom trende hranicu 400 miliónov Spojené štáty dosiahnu v roku 2043.
„Bude to hispánsky chlapec z Los Angeles narodený mexickej matke. Vraciame sa k povestnému americkému taviacemu kotlu. Do našej populácie prichádzajú deti, ktorých rodičia sú z Latinskej Ameriky, Ázie, ktoré zmenia etnické zloženie,” predpovedal pre AP William Frey, demograf z Brookings Institution, kto ponesie číslo 300 000 000.
Tomu sa prispôsobuje aj americká spoločnosť. Dvojjazyčné tabule, nápisy či údaje o výrobkoch vôbec nie sú výnimkou. Nedávno sa dokonca Hispánec José Lopez rozhodol žalovať texaského policajta. Ten sa s ním nerozprával po španielsky a neovládal ani základné frázy tohto jazyka.
Dvesto miliónov obyvateľov majú Spojené štáty od novembra 1967 a práve odvtedy tvoria Hispánci asi polovicu celkového prírastku amerického obyvateľstva. V roku 1915, keď mala Amerika sto miliónov ľudí, imigrantov bolo 15 percent. Najviac medzi nimi bolo Nemcov. Čo sa týka počtu obyvateľov, USA sú treťou krajinou sveta za Čínou (1,3 miliardy) a Indiou (1,1 miliardy). Spojené štáty stále zostávajú jednou z krajín s najmenšou hustotou obyvateľstva. Viac ako polovica Američanov sa tlačí na pobrežiach, v oblasti Mexického zálivu a Veľkých jazier. Z veľkých miest sa pritom mnohí sťahujú na predmestia. Populačne najrýchlejšie rastie Florida a Kalifornia.
Dnešná prognóza vychádza z matematického vzorca Úradu pre sčítanie ľudu, podľa ktorého sa tam každých sedem sekúnd narodí človek a každých 13 sekúnd niekto zomrie. Imigrant príde do Ameriky každých 31 sekúnd. Nový obyvateľ tak pribudne každých 11 sekúnd.
Autor: BRAŇO ONDRÁŠIK, East Lansing, Michigan
