energií dramaticky ovplyvnil pohľad

na tepelné zabezpečenie našich obydlí.

Zistili sme,

že stavebné materiály, ktoré sa nám zdali

v minulosti optimálne, prepúšťajú do okolia príliš veľa cenného

tepla. Odborná

i laická verejnosť sa svorne zhoduje

- treba zatepľovať.

Ostáva už lenodpovedať na otázku: "Ako?"

Spôsob zatepľovania závisí predovšetkým od stavebného materiálu, z ktorého je dom postavený. V súčasnosti sú najväčším problémom tepelné straty v panelových domoch, v ktorých býva najväčšia časť slovenského obyvateľstva. Staršie rodinné domy však tiež boli postavené v dobe, keď sa na úniky tepla až tak kriticky nepozeralo a preto často nespĺňajú dnešné normy.

Ako na betón

Dnes už stavebné firmy ponúkajú rôzne ľahčené betóny, ale väčšina starších panelových domov je z toho obyčajného. Betón má tvrdosť a pevnosť prírodného kameňa, tepelnoizolačnými a akumulačnými vlastnosťami však neoplýva. Preto je zvlášť potrebné izolovať stavby z betónu. Tento materiál nemá veľkú paropriepustnosť, takže ho môžeme zatepliť polystyrénom.

"Pri navrhovaní hrúbky tepelnej izolácie sa projektanti často nechajú ovplyvniť snahou preinvestovať čo najmenej. Minimálna hrúbka izolačnej vrstvy je 8 centimetrov, v niektorých projektoch však navrhujú dokonca len 5 centimetrov. Takto síce dosiahnu úsporu energie , ale ak by hrúbku izolácie zdvojnásobili, stálo by to len o málo viac a mohli by spotrebu energie znížiť na štvrtinu," upozorňuje architekt Henrich Pifko z Katedry ekologicky viazanej tvorby Fakulty architektúry STU v Bratislave.

V panelákoch je pri zatepľovaní veľmi dôležité prerušiť aj všetky tepelné mosty, ktorými sú priam posiate. V praxi to znamená pri izolovaní fasády izolovať aj strechu, balkóny a samozrejme vymeniť netesné okná. Iba takto môže byť zateplenie účinné a my zaznamenáme vytúženú úsporu na vykurovaní. "Chcem upozorniť na to, že keď sa utesnia všetky škáry a vymenia okná, dom je zrazu pomerne tesný. Keď zavriete okná, nevetráte. Treba teda buď pravidelne vetrať, alebo si dať nainštalovať systém riadeného vetrania, najlepšie aj s rekuperáciou tepla. Inak im začnú plesnivieť steny," vysvetľuje Pifko.

Ako na pórobetón

Výhodou stavby z pórobetónových tvárnic je to, že sa používa len tenká vrstva lepiacej malty, vďaka tomu sa výrazne redukuje tepelný most v ložnej škáre. Pórobetónové tvárnice sú ľahké, preto sa môžu uplatniť najmä pri nadstavbách. Materiál obsahuje vzduchové dutinky, ktoré vylepšujú jeho tepelnoizolačné vlastnosti aj paropriepustnosť. Pri výbere izolácie na pórobetón sa oplatí uvažovať nad paropriepustnými materiálmi ako sú minerálne vlny alebo celulóza. "Musíme pritom brať do úvahy, že pórobetón je citlivý na vlhkosť, ktorá podstatne zhoršuje jeho izolačné vlastnosti, preto je veľmi dôležité zabezpečiť dôkladnú hydroizoláciu," dodáva Henrich Pifko.

Ako na tehlu

Pri výstavbe rodinných domov sa dnes najčastejšie používajú pálené tehly. Ich jediným závažnejším nedostatkom je energetická náročnosť pri vypaľovaní. Tehla je recyklovateľný materiál. Plné pálené tehly vynikajúco akumulujú teplo. Izolačné schopnosti dierovaných variantov sú dobré, ale pridaním tepelnej izolácie vlastnosti takejto steny viditeľne vylepšíme.

"Tehlová konštrukcia je paropriepustná, preto nie je vhodné dávať z vonkajšej strany paronepriepustné vrstvy ako polystyrén. Ideálne je izolovať ju minerálnou vlnou, celulózou alebo rastlinným vláknom," radí architekt.

Ako na hlinu

Nepálená hlina je prírodný materiál, ktorý sa používal v stavbách, kým nebol vytlačený modernými materiálmi. Dnes je na najlepšej ceste pre jej ekologické, zdravotné a finančné vlastnosti stať sa opäť plnohodnotným stavebným systémom. Môže sa používať vo viacerých podobách - ako nepálená tehla, alebo ako materiál ubíjaný do debnenia, ako výplň do stropov a podláh, ale aj vo forme mált alebo omietok.

V dome z nepálenej hliny je ideálna vzdušná vlhkosť. V zime je takýto dom rovnomerne teplý, vďaka akumulačným schopnostiam hliny, ktorá dobre vyrovnáva rozdiely teplôt dostatočnou hmotou stien. V lete zas hrubé steny poskytuje príjemný chlad. Problémom starých hlinených domov býva chýbajúca hydroizolácia od zemnej vlhkosti. "Ak ide o staré domy, treba zvážiť, či stojí za to podrezávať a izolovať vlhké múry. Je to dosť pracné. Ale ak bol hlinený dom správne udržiavaný, nemal by byť vlhký. Kedysi boli v hlinených domoch aj hlinené podlahy a okolo domu bola voľná zemina, preto sa vlhkosť netisla do hlinených múrov, odvetrala sa inde. Ale keď ľudia zaliali podlahy betónom a nedajbože zabetónovali aj dvorček, začala vlhkosť stúpať do stien. Ak nájdeme spôsob, ako hlinené steny odvetrať - napríklad urobiť okolo základov odvetranú ryhu s drenážou - tak tam nie je nevyhnutné dávať hydroizoláciu," hovorí architekt.

Nepálená hlina je skvelý akumulátor tepla, ale slabý izolant. Ak chceme splniť požiadavky dnešnej teplotechnickej normy, musíme ju zatepliť. "Záleží na tom, na aké účely chceme budovu používať. Ak chceme mať víkendový domček, je zbytočné ho izolovať, lebo to množstvo spotrebovanej energie, ktoré minieme za pár dní v roku, je zanedbateľné. Ale ak to má byť celoročne fungujúci dom, je tepelná izolácia nevyhnutná, inak sa na kúrení nedoplatíme. Nepálená tehla je náročnejšia na povrchovú ochranu pred pôsobením vody ako pálená, ale ináč sa pri zatepľovaní pálenej i nepálenej tehly postupuje približne rovnako," vraví Henrich Pifko.

Začíname od základu

Staršie domy o zateplenie priam prosia. Ale keď sa niekto chystá stavať nový, mohol by sa nazdávať, že je od riešenia tohto problému oslobodený. Načo obaľovať novostavbu? Na tepelnú izoláciu treba predsa myslieť už pri projekte a zvoliť optimálny stavebný materiál. Také jednoduché to však nie je.

"Na to, aby sme pomocou jedného stavebného materiálu splnili súčasnú slovenskú normu, potrebovali by sme tie najkvalitnejšie tehly či pórobetón. Otázkou však je, či stačí, ak splníme normu? Za pár korún navyše môžeme mať polovičnú až desatinovú energetickú náročnosť - a energie budú čoraz drahšie. Takže splniť normu je podľa mňa príliš skromný cieľ. Ak chceme postaviť nízkoenergetický dom, tak to jedným klasickým murovacím materiálom nedokážeme. Musíme použiť viac vrstiev, kde oddelíme nosnú a tepelno-akumulačnú funkciu od izolačnej. Nevnieme vyrobiť taký materiál, ktorý bude požadované funkcie spĺňať ideálne. Aj ekonomicky je jednoduchšie použiť viac vrstiev, ako sa snažiť o výrobu jedného univerzálneho materiálu," hovorí Henrich Pifko.

Súčasný svetový trend smeruje k výstavbe nízkoenergetických ekologických domov. Výrobcovia často nie celkom oprávnene označujú svoje produkty za ekologické. Nestačí totiž, aby boli zdravotne nezávadné. Pri posudzovaní stavebných materiálov sa berie do úvahy ich celkový životný cyklus, od ťažby surovín až po ich odstraňovanie a recykláciu. Preto platí zásada, uprednostniť také konštrukčné riešenie, ktoré popri splnení požadovaných funkcií umožní uplatniť materiály vyrobené s minimálnym množstvom energie a podľa možností z miestnych obnoviteľných surovín. Ako vyzerá vzorový nízkoenergetický dom podľa odborníka na ekologické stavby?

"Ideálne riešenie samozrejme existuje a nie je až také zložité, ani extrémne drahé. Keď navrhujem taký dobre izolovaný, to znamená energeticky pasívny dom, pri klasickej murovanej konštrukcii by boli potrebné obvodové múry hrubšie o pol metra, a to sa mi nezdá práve najšťastnejšie riešenie ani z architektonického hľadiska. Navyše nie je nám vždy celkom jedno, aký veľký je pôdorys domu. Takže sa snažíme používať riešenia iné, napríklad drevenú konštrukciu, kde vlastne celú hrúbku steny tvorí tepelná izolácia. Takýto dom je ekologický už len z toho dôvodu, že drevo je materiál z obnoviteľného zdroja, záleží však aj na druhu použitej tepelnej izolácie. Môže to byť aj mäkká minerálna vlna, ale skutočne vhodným materiálom je celulóza. Sú aj ďalšie izolačné materiály a dobrými fyzikálnymi a ekologickými vlastnosťami, napríklad ovčia vlna, kokosové vlákna, korok, penové sklo, ale tieto materiály sú finančne náročnejšie."

INGRID KANTOROVÁ

FOTO - ARCHÍV SME