Na Myjave sa ľudia tvária, že o nelegálnom pálení nevedia. Stačí však päťminútová debata a priznajú ho: "Lenže nik vám to nebude vešať na nos... Aký honorár by bol, keď vám poviem, kto páli?"
Myjava a Bošáca sú typické páleničiarske oblasti. Okolo ciest rastú ovocné stromy, v každej záhrade slivka, hruška. Medzi ľuďmi sa šíria klebety, ako colníci chodia po dedinách v noci s detektormi, skúmajú nelegálne pálenie. Sezóna sa začína, prvé hrušky a biele slivky už vykvasili. Domáci hovoria, že najlepší detektor je zlý sused, nie prístroj colníka.
Pred dvoma rokmi vraj v jednej z myjavských dedín sused udal sedemdesiatročného pána, ktorý si doma vypálil dva-tri litre. "Nabehli kukláči, zhodili ho na zem, dedko s babkou skoro chytili mŕtvicu," rozpráva miestny obyvateľ.
Kedysi sa udávalo menej a pálilo viac. "Keď sa stavali domy, všetci susedia prišli na brigádu. Neplatilo sa, ale pilo," spomína starostka Jablonky Anna Cigáneková. Ľudia podľa nej pália menej aj v legálnych páleniciach. Väčšinou len starší, mladí majú menej času na prácu s ovocím. Mnohé sady sú zanedbané.
V Jablonke majú obecnú pálenicu, ale tretí rok nefunguje. Obec sa nevie dohodnúť s cirkvou, ktorej patrí budova. Keď nám starostka otvorila dvere pálenice, vyvalila sa vôňa. Zmes ovocia a pálenky. "Chceli by sme ju znova sprevádzkovať. Aby nebol dôvod páliť doma," hovorí starostka. Na aparatúre sú plomby colníkov, ktorí po sezóne plombujú všetky pálenice.
Cena za vypálenie litra v oficiálnej pálenici je 85 až 120 korún, starostka Cigáneková hovorí, že asi 85 percent ide štátu ako spotrebná daň. Pár metrov od pálenice je plot vedľajšieho domu. Pán v záhrade hovorí, že suseda viackrát prišli colníci kontrolovať, či nepáli nelegálne.
Dedinskú pálenicu majú aj z druhej strany Myjavy, v Brestovci. Atmosféra je rovnaká, miestni tvrdia, že nelegálne určite nepáli nikto, ale všetci argumentujú, že vinári si môžu urobiť pre seba vína, koľko chcú, a "my si doma sami svoju úrodu nemôžeme páliť, musíme za to platiť štátu". Neskôr priznajú, že pálenicu by našli v každom treťom dome.
Starosta Brestovca Dušan Duga vypočítava, koľko papierov musí vybaviť pred spojazdnením dedinskej pálenice. "Úrady chcú aj potvrdenia, či obec nemá dlhy v zdravotných poisťovniach, či nemám dlhy ja, moja manželka," hovorí.
V miestnej pálenici pália od začiatku minulého storočia. "V roku 1975 Brestovčania vybudovali v rámci Akcie Z novú pálenicu, muštáreň," ukazuje starosta budovu pri ceste.
V Krajnom mal pálenicu súkromník, ale colníci ju zatvorili. Podľa tradície pri pálení vždy dostal fľašku od toho, komu pálil. Tvrdí, že colníci to pri kontrole neuznali, hovorili, že je to nezdanené. "Bolo tu dvadsať colníkov aj v noci, spali v autách, komplet prehliadka," spomína.
Colníci vraj ďalekohľadmi sledujú, či sa nekúri v zadných prístavbách domov. "Keď som bol v Senici na colnom úrade, v garáži mali toľko zhabaných malých domácich aparátov na pálenie, že by ste neverili," tvrdí majiteľ zavretej pálenice.
RICHARD FILIPKO
