Päť minút po siedmej je na benzínke prázdno. Miesto súhlasí: pozdĺž parkoviska prázdne fľašky od piva, temným priestranstvom prejde blikajúce policajné auto a siluety v autách uháňajú naspäť na Antverpy. Všetky sú rovnaké: biele vyholené hlavy. Začiatok najväčšieho tohtoročného koncertu neonacistických skupín v Európe narušila polícia. Potom bol pokoj.
Do klubu The Wall v meste Poppel severne od Antverp zamierilo v sobotu večer tisícpäťsto ultrapravicových skupín a nerušene si užívalo obľúbené skupiny.
Ostré gitary, rýchle bicie a texty, ktoré vyzývajú na „vyčistenie“ od „špinavej“ nebielej rasy.
Do klubu bolo dovolené vstúpiť len s peniazmi na pitie a burzu tričiek, hudby a filmov – všetko s rasistickými motívmi. Fotoaparáty i mobily, pomocou ktorých by bolo možné akciu zaznamenať, museli preč. Vnútri medzi gotickými lustrami a diskotékovými guľami to „disciplinovane“ žilo. Nikto netancoval, nerobil rozruch, a aj po jednej ráno bol totálne opitý len zlomok ľudí. Stáli a v tranze jeden vedľa druhého vyrevovali refrény skladieb.
Na sebe mali tričká s extrémistickými odkazmi, najčastejšie: Terrpr Machine-C18 podľa organizátora akcie, nemeckej vetvy celosvetovo zakázaného neonacistického hnutia Combat 18.
Tí najzaťaženejší sa vyzliekli do pol tela, podľa vzoru esesáckej uniformy si cez nohavice nechali spadnúť traky a vytetovanými orlicami s lebkou jasne oznamovali, kam patria. Väčšinu tvorili Nemci, od adolescentov po štyridsiatnikov, sem–tam Holanďania, Belgičania, Briti alebo Poliaci. Hajlovanie bolo bežným vyjadrovacím prostriedkom.
Miestnu políciu to však nechalo chladnou. Prišli až pred jednou ráno, ale dnu s vysvetlením, že nemajú pozvanie, nešli. „Takže neviete, čo sa tam deje, že sa tam ha • luje? “ „Je to párty. Normálna párty ako každá iná. Majú na to predsa právo, nie“ dodáva policajt a prelaďuje rádio vo svojom hliadkovom aute.
Rovnaká apatia znie na druhý deň z telefónu policajnej ústredne v Ravels, kam Poppel správne spadá. „Nemáme zo včerajška nič hlásené,“ hovorí žena, ktorá sa odmieta predstaviť, lebo je hovorkyňou.
„Belgická polícia je známa svojou apatiou, preto sa tam tá akcia konala; v Nemecku alebo aj v Česku by neonacisti nemali šancu,“ hovorí Ondrej Cakl z projektu Tolerancia a občianska spoločnosť .
Autor: KATEŘINA ŠAFAŘIKOVÁ, Lidové noviny, Poppel
