Poľský politik a historik Bronislaw Geremek sa narodil v roku 1932 vo Varšave. Bol poradcom lídra Solidarity Lecha Walesu. V rokoch 1997 až 2000 bol ministrom zahraničných vecí.
FOTO – TASR/AFP
Choré nie je Poľsko, ale celá stredná Európa, povedal na pražskom Fóre 2000 poľský exminister zahraničných vecí Bronislaw Geremek
Tiež sa hanbíte za Poľsko ako účastníci sobotňajšej protivládnej demonštrácie vo Varšave, ktorá sa konala minulý týždeň?
„Nehanbím sa za svoju krajinu, nikdy som sa nehanbil. Ale hanbím sa za tých, ktorí jej dnes vládnu.“
Máme byť tým, čo sa v Poľsku deje, znepokojení?
„Myslím, že treba hodnotiť súčasnú poľskú situáciu s pokojnou hlavou. Z ekonomického hľadiska sa všetko darí. Máme vysoký hospodársky rast, darí sa firmám, prichádzajú k nám investície.
Problém je s tým, čo sa stalo s politikou. Ako je možné, že Poliaci, ktorí sú proeurópski - viac než 80 percent obyvateľstva sa podľa posledných prieskumov kladne stavia k únii aj k európskej ústave - ako je možné, že taká proeurópska spoločnosť si zvolí vodcov, ktorí sú úplne iní? Proeurópski voliči dali hlasy protieurópskym politikom.
Dôvod je zrejme v tom, že sa nám podarilo rýchlo vybudovať politické inštitúcie, ale zaostali sme v budovaní politickej kultúry. Preto máme teraz vládu, na ktorej sa podieľa krajná pravica, a to, čo tá krajná pravica hovorí vo Varšave alebo v Európskom parlamente v Štrasburgu, za to je mi hanba. Pritom činy vlády ako také voči Európe sa sústreďujú na to, ako získať čo najviac z európskych fondov a podobné pragmatické kroky.
V súčasnosti sa však vláda rozpadá a nemá väčšinovú podporu Sejmu. Myslím, že najlepším riešením by bolo, aby parlament ešte schválil rozpočet, ale aby už v prvej štvrtine budúceho roka boli predčasné voľby.
Verím, že v nových voľbách by si voliči už vzali ponaučenie z toho, čo sa dnes v Poľsku deje.“
Bratia prezident a premiér Kaczynskí tvrdia, že to, čo robia, robia preto, aby očistili demokraciu od komunistov. Vy si myslíte, že by Poľsko očistu potrebovalo?
„Prešli sme šestnásť rokov od chvíle, keď Poľsko odmietlo komunizmus. V Poľsku nie je žiadna strana, ktorá by sa dala nazvať komunistickou, alebo ktorá by mala komunistický program. Dnešné výzvy k vojne s komunizmom, to je boj s veternými mlynmi. Nebezpečenstvo komunizmu v Poľsku neexistuje. Ale na takej vojne, na takom hesle sa dá zarobiť. Je demagogické, priťahuje ľudí. Dá sa ním získať moc, ale možno prehrať budúcnosť.“
Nemyslíte však, že majú pravdu tí, ktorí hovoria, že zvolenie Kaczynských bolo reakciou na posledné dva roky vlády postkomunistickej ľavice, dva roky, keď sa Poľsko otriasalo vlnou korupčných škandálov?
„Vláda bratov Kaczynských nie je dôsledkom tých udalostí, ale výsledkom toho, že sa im podarilo dobre využiť morálnu krízu, v ktorej sa Poľsko ocitlo počas vlád, keď na čele stál Zväz demokratickej ľavice (SDL). Vláda SDL už nemala pocit, že musí presviedčať Brusel, že je proeurópska a demokratická a umožnila ohromný rozvoj korupcie. Táto strana, ktorá v Poľsku vládla pred poslednými voľbami, dokázala vybudovať nomenklatúrny systém v demokratických podmienkach.
Ľudia vládli nie preto, že mali schopnosti vládnuť, ale preto, že boli zviazaní s vládnucou stranou. Tento spôsob správania spôsobil v spoločnosti veľké pobúrenie, a toto pobúrenie využili nové strany. Tie však potom tento patologický systém rozdeľovania moci len pomenili. Tak, že ho začali využívať pre svojich ľudí. To, čo kritizovali na predchádzajúcej vláde, robia sami.“
Systém sa teda nezmenil, len heslá sú iné?
„Nielen to. V jazyku, ktorým hovorí súčasná vláda, možno nájsť všetky nástroje používané komunistickými vodcami, tú istú demagógiu, rozpútavanie protinemeckých vášní, zneužívanie histórie.“
Nie je rovnako ako Poľsko chorá celá visegrádska Európa?
„Myslím, že vo všetkých našich krajinách prežívame krízu, v ktorej demagógia víťazí nad politickou múdrosťou. Mali by sme si vziať príklad zo Slovinska a z Pobaltia, ktoré sa dokázali vyrovnať s novými výzvami omnoho lepšie. Pobalťania majú väčší pocit z toho, že slobodu, ktorú dosiahli, treba brániť. My si myslíme, že nám už sa nemôže nič stať a je možné myslieť už len na svoj prospech. To je však omyl.“
A ako dlho bude tá naša choroba trvať?
„Myslím, že je to len jeden volebný cyklus. Ale strácame čas, nevyužívame šancu, ktorá tu po vstupe do EÚ je, a prichádzame o povesť.“
Autor: LUBOŠ PALATA, Lidové noviny
