tóbra, deň pred smrťou. Podľa kolegov Politkovskej mohol byť práve tento materiál dôvodom, prečo už novinárka nežije. Prinášame jeho preklad.
„Každý deň mám pred sebou desiatky obálok. Sú to kópie materiálov súvisiacich s trestným stíhaním ľudí, ktorí sedia vo väzení za „terorizmus“ alebo sa ešte nachádzajú vo fáze vyšetrovania.
Prečo je slovo „terorizmus“ v úvodzovkách? Pretože prevažnú časť týchto ľudí za teroristov iba označili. A táto prax „výroby teroristov“ nielen v roku 2006 vytlačila akýkoľvek poctivý spôsob boja s terorizmom, ale sama začala vyrábať pomstiteľov - potenciálnych teroristov.
Keď prokuratúra a súdy pracujú nie v mene zákona a potrestania vinníkov, ale na základe politickej objednávky a v honbe za antiteroristickou štatistikou, ktorá je po chuti Kremľu, trestné prípady sa pečú ako palacinky.
Nedávno vydala Ukrajina na žiadosť Ruska istého Beslana Gadajeva, Čečena, ktorého zatkli začiatkom augusta pri kontrole dokladov na Kryme. Tu sú riadky z jeho listu z 29. augusta:
„Potom, čo ma previezli z Ukrajiny do Grozného, zaviedli ma do kancelárie. Najskôr ma dvakrát udreli päsťou do oblasti pravého oka. Ako som prichádzal k sebe po tých ranách, skrútili ma a dali mi putá spredu a medzi nohami z boku prestrčili rúrku, aby som nemohol hýbať rukami, aj keď som mal putá. Potom ma vzali, lepšie povedané, vzali tú rúrku, ktorú som k sebe mal pripevnenú, za oba konce a zavesili ma na pri sebe stojace dve stoličky, vysoké asi 1 meter.
Hneď potom, ako ma tam zavesili, začali mi upevňovať na malíčky rúk drôty. O pár sekúnd do mňa púšťali prúd a zároveň ma mlátili gumenými tyčami všade, kde len mohli. Nevydržal som bolesť a začal som kričať, volal som meno Božie, zaprisahal som ich, aby prestali.
Navliekli mi na hlavu čierne vrece. Potom ma zvesili, sňali mi tú rúrku a hodili ma na zem. Povedali: 'Hovor.' Na to som odvetil, že im nemám čo povedať. Na moje slová odpovedali tým, že ma udreli tou istou rúrkou, na ktorú ma zavesili, opäť do oblasti pravého oka. Po tých úderoch som spadol na bok a takmer v bezvedomí som cítil, že ma znovu začali biť. Opäť ma zavesili, znovu a znovu ma polievali vodou.
Prišli novinári a že budem musieť na seba vziať tri vraždy a lúpež. Vyhrážali sa, že ak nebudem súhlasiť, čaká ma všetko znova, a tiež ma ponížia, pretože ma budú sexuálne zneužívať. Súhlasil som. Potom, čo som poskytol novinárom rozhovor, donútili ma, rovnako sa mi vyhrážjúc, vyhlásiť, že tie zranenia, ktoré mi spôsobili, sa mi stali pri pokuse o útek.“
Na tomto mieste sa materiál Politkovskej končí. Nie je úplný. Redakcia Novej gazety teraz zisťuje, aké epizódy zostali mimo tohto textu.
Autor: ANNA POLITKOVSKÁ (pp)
