Jozef Puškáš (1951, Michalovce). Debutoval poviedkovou zbierkou Utešené sklamania v roku 1972, je autorom kníh Priznanie, Štvrtý rozmer a Záhrada. Žije v Bratislave.
FOTO – PETER PROCHÁZKA
Písali ste scenár spolu s režisérom Dušanom Trančíkom. Aká bola vaša spolupráca?
„Poznáme sa viac ako dve desaťročia, v 80. rokoch Dušan režíroval adaptáciu mojej novely Štvrtý rozmer. Odvtedy sme obaja mali nejaké iné príležitosti, niektoré sme využili, iné prepásli, ako to už býva, ale generačne i skúsenostne máme k sebe blízko. Vtedy pred rokmi som si napísal svoj scenár a viac som sa nestaral. Určite na škodu veci. Teraz sme spolupracovali, a hlavne prepisovali, aj počas nakrúcania, prakticky do posledného okamihu pred spustením kamery. Občas to bolo zničujúce, ale keby to bolo hladké a bezproblémové, asi by to nestálo za to.“
Film Zima kúzelníkov má podtitul smutnosmiešny príbeh o posledných príležitostiach života. Je viac smutný alebo skôr smiešny?
„Pôvodne sme chceli urobiť ľahkú komédiu zo súčasnosti, postupne však vysvitlo, že na to asi nie sme dosť veselí ľudia. Ani téma nie je až tak do popuku, lebo hovorí o tom, ako rýchlo a bez vlastného zavinenia sa človek môže stať zbytočným. A ako sa voči tomu pokúša brániť. Asi cítime problém skôr dramaticky a konfliktne než odľahčene, preto sme aj filmu dali taký podtitul.“
Nedávno ste vydali knihu poviedok Freud v Tatrách. Zmenili ste štýl, parodujete realitu a srší z vás irónia.
„Humor a irónia už dávno nie sú jediný spôsob, ako povedať niečo naozaj vážne. Predtým som až taký vážny nebol.“
Čo je pre vás to vážne?
„Možno som chcel pripomenúť, že nežijeme len tu a dnes, ale aj na určitom pozadí a že podstatnou zložkou tohto pozadia je kultúra a umenie. Hovoriť priamo sa nedá, tak sa len skryto vyznávam zo svojich literárnych, filmových či divadelných lások. Skryto znamená, že voči tomu, čo parodujem alebo napodobujem – voči Freudovi, Chandlerovi, Andrejevovi a Čechovovi – v skutočnosti prechovávam rešpekt a obdiv.“
Zmenili ste len autorský rukopis alebo sa zmenil i spisovateľ Puškáš?
„Život je dosť dlhý na to, aby v jeho rozličných fázach vašu dušu obývali rozliční podnájomníci, nielen jedno nemenné ja. Z tejto duše potom vychádzajú jedinci, ktorí môžu protirečiť tomu, kým ste boli predtým. Človek má právo na zmenu, nemenia sa len hlupáci. Prirodzene, že existuje aj nemenná časť vašej integrity, ktorú si musíte uchovať. Inak sa môžete stať nečitateľným a morálne pochybným.“
Venujete sa scenáristike, aj keď filmov sa u nás nakrúca málo. Aký je vlastne váš vzťah k tejto profesii?
„Dnes si nie som istý, či ide lásku, alebo len o profesionálnu závislosť. Keby som dal na jednu misku váh svoje vydané knihy a na druhú nerealizované scenáre, tie scenáre by váhovo vysoko zvíťazili. Je dosť ťažké udržiavať lásku k niečomu, čo vás vábi a súčasne klame a odmieta. Slovenských filmov je žalostne málo. Na scenáristickom súbehu Slovenskej televízie som sa naposledy zúčastnil len preto, lebo som niečo mal, nečakal som výsledok. A ukázalo sa, že som sa chytil príležitosti. Scenárista potrebuje svoje veci vidieť realizované, inak celá drina stráca zmysel.“
Ako pedagóg v ateliéri scenáristickej tvorby pátrate po talentoch. Nájdu sa?
„Oká siete, ktorou sa usilujeme talenty zachytiť, sú z roka na rok väčšie a talenty prepadávajú do iných oblastí. Nie je to len naša vina, je to najmä problém praktického uplatnenia. Ak nedostanete príležitosť, idete inde. Ešteže dosť nových talentov zachytí dokumentárna filmová tvorba. Aj keď je to často riešenie z núdze, lebo pôvodné ambície i projekty boli väčšie, je to jedna z vecí, ktorá ma v ostatnom čase mimoriadne teší.“
Písať sa vraj nedá naučiť, to buď človek vie, alebo nie. Čo radíte študentom?
„Radiť je dosť lacné, naozaj pomôcť veľmi ťažké, niekedy nemožné. Keďže generačná vzdialenosť medzi mnou a študentmi sa neustále zväčšuje, usilujem sa nementorovať, a keď niečo nepochopím, nemyslieť si automaticky, že chyba je na ich strane. Namiesto múdrych floskúl sa čoraz viac pýtam. Partnerský rozhovor je najužitočnejší.“
Autor: EVA DOMIANOVÁ (Autorka sa venuje žurnalistike a pôvodnej tvorbe)
