|
Fabien Barthez dal svojej kariére zbohom. FOTO – REUTERS |
Presne taký bol celý futbalový život holohlavého miláčika marseillského publika. Plný excentricity a rozpornosti. Niektorí ho milovali, iní mu nevedeli prísť na meno. Mal vraj radšej zostať pri ragby, ktoré v mladosti hrával. Napokon sa rozhodol pre futbal a aj napriek relatívne malej výške zakotvil v bráne.
Jeho prvé kroky z rodného Lavelanetu ho zaviedli do FC Toulouse. „Sem som sa chcel na záver kariéry vrátiť, no jediný klub, za ktorý som chcel hrať, nechcel mňa. Také veci sa niekedy stávajú a ja som sa s tým už naučil žiť,“ povedal Barthez.
Tapieho miláčik
Práve v Toulouse sa Barthez prvýkrát stretol s legendárnym trénerom Elie Baupom, ktorý ho viedol už ako 15-ročného. Stal sa juniorským majstrom Francúzska, vybojoval si miesto v seniorskom tíme o šesť rokov neskôr ho len po dvadsiatich šiestich zápasoch v drese klubu kúpil Olympique Marseille. Údajne sa do jeho spôsobu hry zamiloval prezident miestneho klubu Bernard Tapie. Veľkými peniazmi šokoval Toulouse.
Tomu nezostávalo nič iné, ako svoj brankársky talent predať. Barthez mal byť v Marseille pôvodne náhradníkom Pascala Olmetu, no ten sa zranil a Fabien v najbližších troch rokoch už šancu nepustil z rúk.
Ambiciózny, no nie príliš férový spôsob hry mužstva s prezidentom Bernardom Tapiem síce priniesol tímu víťazstvo v domácej súťaži (titul bol napokon mužstvu odobratý) i v Lige majstrov, no potom pre veľkú úplatkársku aféru a následné finančné problémy vypadol Olympique až do druhej ligy.
Barthez v nej stihol napriek lukratívnym ponukám odchytať jednu sezónu, po ktorej sa v roku 1995 sťahoval do Monaka.
Desať rokov jednotka
V tom čase mal už za sebou reprezentačný debut, Francúzsko s ním v bráne vyhralo na Kirin Cupe nad Austráliou 1:0. Napriek tomu, že o dva roky neskôr neodchytal počas cesty Francúzka do semifinále EURO 1996 ani jeden zápas, krátko po šampionáte sa stal na najbližších desať rokov jasnou jednotkou. Nič na tom nezmenil ani štvormesačný trest za užívanie drog.
Po ňom sa vrátil na ihriská v ešte lepšej forme. Na svetovom šampionáte v roku 1998 pomohol svojmu tímu k zisku titulu majstra sveta a zároveň získal trofej Leva Jašina pre najlepšieho brankára turnaja. V siedmich zápasoch inkasoval len dvakrát. Spolu s Laurentom Blancom dirigoval jednu z najlepších obrán sveta a keď ho pred každým zápasom bozkával Blanc na vyholenú hlavu, fanúšikovia šaleli.
O ďalšie dva roky získal aj titul majstra Európy a Francúzsko sa aj vďaka nemu stalo jednotkou v rebríčku FIFA. Dvojica marseillských miláčikov Barthez so Zidanom viedla svoj tím od jednej výhre k druhej a celý kolotoč sa nečakane zastavil až v roku 2002.
Z neba do pekla
Medzitým Barthezove výborné výsledky vyústili do prestupu na Britské ostrovy, kde sa mal stať v tíme Manchestru United jednotkou po odchode Petra Schmeichela. „Kolektív je tu fantastický,“ žiaril krátko po podpise zmluvy Barthez. „No nikto ma tu nebude bozkávať na hlavu. Toto právo má len Laurent Blanc a ten sa do Manchestru nechystá.“
Hoci bol na vrchole brankárskej formy, ako prorok sa ukázal mizerný. Už o rok sa jeho futbalové cesty s Blancovými opäť preťali. Hneď vo svojej úvodnej sezóne pomohol United k zisku tretieho titulu po sebe a stal sa miláčikom Old Traffordu.
Jeho nezabudnuteľné kľučky proti útočníkom, excentrické správanie a reflexné zákroky sa stali magnetom pre televízne kamery a dôvodom na oslavné chorály fanúšikov Manchestru.
V ďalších dvoch rokoch však začali jeho neisté zákroky prevažovať. Pomaly upadol do nemilosti trénera Fergusona. V kríze sa ocitol aj jeho súkromný život. Jeho priateľka topmodelka Linda Evangelista potratila v šiestom mesiaci tehotenstva a začalo sa povrávať o Barthezovom návrate k drogám.
Polročné hosťovanie v Marseille a následný prestup boli logickým vyústením jeho poklesu formy, na ktoré doplatil národný tím aj na MS 2002.
O tri roky neskôr si počas priateľského zápasu s Rajou Casablanca vykoledoval polročný zákaz činnosti za opľutie rozhodcu. Jeho kariéra sa začala chýliť ku koncu.
Strieborný koniec
Zvrátiť jej smer sa snažil tréner Francúzska Raymond Domenech. Aj napriek silnej mediálnej kampani v prospech Grégoryho Coupeta ho nominoval ako jednotku pre tohtoročné MS. Na nich Barthez ako kapitán pomohol tímu až do finále.
V penaltových rozstreloch však bolo úspešnejšie Taliansko. Aj napriek tomu sa mu v posledných medzištátnych zápasoch ušiel od vlastných fanúšikov piskot. Coupetova forma sa zdala mnohým lepšia a kritikov neumlčal ani titulom vicemajstra sveta.
„Neplánujem odísť do dôchodku. Majstrovstvá sveta nám všetkým vyšli a ešte aspoň dva roky by som rád chytal,“ dušoval sa Barthez ešte začiatkom augusta. „Ak si však nenájdem svoj klub do konca mesiaca, radšej skončím a budem sa starať o rodinu,“ dodal, mysliac pritom na svoju chorú matku.
Spojenie nezáujmu Toulouse o jeho služby s rodinnými problémami sa ukázalo ako najväčšia prekážka v jeho kariére. Barthez tak odišiel z futbalu na vrchole, zanechajúc za sebou niekoľko škandálov a ešte viac úspechov.
Vizitka Fabiena Bartheza
Dátum narodenia: 28. júna 1971 v Lavelanet
Výška: 1,83 m
Hmotnosť: 78 kg
Reprezentačné štarty: 87
Najväčšie úspechy: majster sveta (1998), vicemajster sveta (2006), majster Európy (2000), víťaz Pohára Konfederácií (2003), majster Francúzska (1997 a 2000 s Monacom), majster Anglicka (2001 a 2003 s Manchesterom United).
