Obojsmerná migrácia západných firiem nemá zatiaľ podobu sťahovania vtákov, ale začína k nej dochádzať. ILUSTRAČNÉ FOTO SME – JÁN KROŠLÁK |
nie výrobných nákladov. Vyplýva to z článku nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung. Je to napríklad producent trezorov Format, ktorý sa stiahol z Poľska. Výrobca liečív Desitin, ktorý sa zriekol fabriky v Lotyšsku. A tiež výrobca kartónov Mayr-Melnhof, ktorý už neprodukuje v Maďarsku.
Frauenhoferov inštitútu pre systémový a inovačný výskum so sídlom v Karslruhe zdôrazňuje, že v nijakom prípade nejde o mohutnú reinvestičnú vlnu. Za posledné štyri roky sa do Nemecka vrátilo približne 1200 podnikov z Číny, Indie, ale aj zo strednej a východnej Európy. Príčinou pre odchod z nových členských štátoch únie bol v prvom rade rast tamojších mzdových nákladov. Približne pre 85 percent všetkých nemeckých investorov do stredo- a východoeurópskeho zahraničia sú totiž nízke mzdové náklady prvotným podnetom na premiestňovanie výrobných prevádzok z Nemecka. Pritom však nezriedka prehliadajú, že presun v sebe skrýva aj zvýšené výdavky v Nemecku. Ide najmä o sociálnu oblasť v dôsledku odbúrania pracovných miest a ukončenie dlhodobých dodávateľsko-odberateľských vzťahov.
Frankfurter Allgemeine Zeitung pridáva názor odborníka mníchovského ekonomického ifo-inštitútu Andreasa Kuhlmanna, podľa ktorého niektoré nemecké firmy si už medzičasom hľadajú lacnejšie krajiny, ako sú nové členské euroštáty a začínajú tam presúvať svoje výrobné kapacity.
Iné, ako napríklad spomínaný výrobca trezorov Format, sa zase sústreďujú na racionalizáciu výrobných postupov. Snažia sa predovšetkým nahradiť ľudskú prácu strojmi. Zvýšeným nasadením strojov a zlepšením organizácie práce potom vyrovnávajú vyššie mzdové náklady v Nemecku.
Odchod niektorých menších nemeckých investorov zo strednej a východnej Európy zatiaľ nenadobúda masové rozmery. Je však jednoznačným varovným znamením. Nové členské štáty Európskej únie sa musia zbaviť imidžu „predĺženej výrobnej dielne“ západných firiem a razantne zvýšiť tempo prechodu na takzvanú znalostnú ekonomiku.