Minule som však v hoteli uviazol proti svojej vôli. Letecká spoločnosť, s ktorou som cestoval, zrušila dva lety po sebe, takže som mal na letisku stráviť 20 hodín. Úplne sa mi narušil program, rýchlo som presúval dohodnuté stretnutia. Keďže poznám svoje práva, požadoval som kompenzáciu, ak už nie finančné odškodné, tak aspoň posteľ a jedlo. Stretol som sa však s takou neochotou, akú som si pamätal len zo socialistických čias. Keď som vyslovil svoje želanie, pracovníčke sa zjavil na tvári výraz, ktorý jasne napovedal, že keby nemárnila čas so mnou, už dávno vylihuje pri bazéne v Hollywoode, obletovaná režisérmi.
Nakoniec som po boji získal nocľah a balíček s nápisom Krása & zdravie pre teba. Ako som mal týmito miniatúrnymi umelohmotnými predmetmi docieliť zmenu svojho vzhľadu či nebodaj zlepšenie zdravotného stavu, to som nezistil. Len čo som otvoril tubu s mikrokrémom, celý obsah skončil na koberci. Kefka nemohla slúžiť na umývanie zubov, ale maximálne jedného zuba, pretože štetinky na nej boli asi tri. Sada na holenie bola taká maličká, že keď som si ju položil do dlane, takmer som ju stratil z dohľadu. Okrem kozmetiky som v taške našiel ponožky, ktoré škriabali ako drôtenka a biele tričko XXL. Keďže batožina trčala v lietadle, obliekol som si oboje.
Na večeri mali na sebe všetci hostia také isté obrovské tričko. Tešil som sa na spánok. Moja izba bola rozľahlá a komfortná, ale letisková dráha sa končila priamo pod oknami. Štartovalo a pristávalo sa v rýchlych intervaloch a v hrozivom hluku, preto som celú noc nezažmúril oka. Oranžové navigačné svetlomety prebleskovali na mojom strope. Neskutočne som sa tešil na svoju vlastnú posteľ a rátal som minúty. Dúfal som, že mi môj 1-izbový byt raz odpustí úvodné vyznanie hotelom. Preto sa opravujem: mám veľmi rád grandhotely, ale ešte oveľa radšej svoj byt!
