výkazov a z pozície akcionára, investora, zamestnanca

a podobne, sa do určitej miery spolieha na finančné výkazy,

respektíve čísla v nich uvedené.

Keďže väčšina z nás sa nezúčastňuje priamo na riadení

spoločností, miera uistenia či sú finančné výkazy, na ktoré

sa spoliehame a čísla v nich uvedené naozaj správne závisí

od viacerých faktorov, ktoré sú navzájom

prepojené. Medzi hlavné faktory, ktoré do významnej

miery ovplyvňujú spoľahlivosť

finančných výkazov, môžeme zaradiť správne nastavenú

a fungujúcu vnútornú kontrolu v spoločnosti.

Vplyv kvality vnútornej kontroly

na fungovanie spoločnosti

Čo je to vnútorná kontrola? Aký má význam pre fungovanie spoločnosti a pre zabezpečenie spoľahlivosti finančných výkazov? Kto je v spoločnosti zodpovedný za správne fungujúcu vnútornú kontrolu a za kvalitu finančných výkazov? Majú štatutárny zástupcovia pod kontrolou činnosť spoločnosti a vykonávajú svoju funkciu s náležitou starostlivosťou?

Správne nastavená vnútorná kontrola je neoddeliteľnou súčasťou riadenia spoločnosti. Ak spoločnosť "funguje dobre" a jej činnosť je pod kontrolou štatutárnych zástupcov, dalo by sa tvrdiť, že ide o riadenie s náležitou starostlivosťou. Výsledkom správne nastavenej a fungujúcej vnútornej kontroly v spoločnosti by mali byť aj finančné výkazy, ktoré obsahujú správne a kompletné informácie, ktoré sú prezentované podľa povahy transakcií v súlade s platnou legislatívou a mali by prezentovať existujúci majetok a záväzky spoločnosti.

Čo v prípade, ak vnútorná kontrola v spoločnosti nie je optimálne nastavená? Môže to mať naozaj dopad na spoľahlivosť finančných výkazov a informácií v nich uvedených? Odpoveď je "áno".

Existujú dva hlavné dôsledky zle nastavenej a nefungujúcej vnútornej kontroly v spoločnosti, ktoré môžu mať negatívny dopad na finančné výkazy a ich spoľahlivosť pre ich užívateľov.

Prvým z dôsledkov zle nastavenej a nefungujúcej vnútornej kontroly v spoločnosti sú chyby vo finančných výkazoch. Tie vznikajú väčšinou neúmyselne a cieľom vnútornej kontroly je ich odhaliť, naprávať a predchádzať im. Keď napríklad chýba kontrola aktualizácie štandardných cien na ocenenie výrobkov, výsledkom je nesprávne vykázanie ich hodnoty vo finančných výkazoch.

Druhým a závažnejším dôsledkom zle nastavenej a nefungujúcej vnútornej kontroly v spoločnosti sú podvody. Cieľom vnútornej kontroly je predchádzať im, pretože ich odhaľovanie je veľmi ťažké. Podvody sú úmyselné a ich cieľom je úžitok, väčšinou pre niekoľko zainteresovaných strán. Ten, kto robí podvody, snaží sa ich zakryť. Uveďme si príklad: obchodný riaditeľ spoločnosti je odmeňovaný na základe dosiahnutých tržieb z predaja. Pred koncom roka sa dohodne s odberateľom na dodávke výrobkov s cieľom zvýšenia tržieb, pričom sa vopred dohodnú, že odberateľ vráti výrobky po skončení roka (ide o tzv. "side agreements"). Výsledkom sú nadhodnotené tržby vo finančných výkazoch.

Chyby aj podvodov a z toho vyplývajúce nespoľahlivé finančné výkazy sú výsledkom nedostatkov vo vnútornej kontrole spoločnosti. Kto je zodpovedný za tieto nedostatky?

Správa a riadenie spoločnosti

Zodpovednosť za riadenie spoločnosti a jej vnútornú kontrolu majú štatutárni zástupcovia spoločnosti, a preto by mali svoju funkciu vykonávať s náležitou starostlivosťou. Ak štatutárne orgány pracujú s náležitou starostlivosťou, môžeme predpokladať, že za vzniknuté škody v spoločnosti v súvislosti s výkonom svojej funkcie nebudú zodpovední.

Podstatou náležitej starostlivosti je hľadanie dokonalosti, vynikajúceho, čo najkvalitnejšieho výkonu. Náležitá starostlivosť vyžaduje zhostiť sa svojej zodpovednosti s profesionálnou kompetenciou a svedomitosťou.

V rámci OECD existuje kódex správy a riadenia spoločnosti, ktorý je jedným z kľúčových prvkov zdokonaľovania ekonomickej efektívnosti a zabezpečenia náležitej starostlivosti pri správe a riadení spoločnosti. Správa a riadenie zahŕňa komplex vzťahov medzi manažmentom spoločnosti, jej predstavenstvom, dozornou radou, akcionármi a ostatnými subjektami, ktoré sú v spoločnosti zainteresované. Zásady správy a riadenia spoločnosti sa zameriavajú na tie problémy, ktoré vznikajú v súvislosti s oddeleným vlastníctvom a kontrolou.

Samozrejme existujú prirodzené obmedzenia, ktoré vyžadujú, aby štatutárne orgány časť zo svojich funkcií delegovali buď v rámci organizačnej štruktúry spoločnosti, alebo nezávislému expertovi v danej oblasti. Aj napriek tomu má štatutárny orgán finálnu zodpovednosť za plnenie svojich funkcií.

Slovenská legislatíva sa posunula správnym smerom a nový návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov ("zákon"), navrhuje doplniť v paragrafe 20, aby bol emitent cenných papierov povinný vo výročnej správe uviesť ako osobitnú časť výročnej správy vyhlásenie o správe a riadení emitenta, ktoré by malo predovšetkým obsahovať:

* odkaz na kódex o riadení spoločnosti, ktorý emitent dodržiava pri riadení,

* všetky významné informácie o metódach riadenia emitenta,

* informácie o odchýlkach od kódexu o riadení spoločnosti a dôvody týchto odchýlok,

* opis systémov vnútornej kontroly a riadenia rizík emitenta,

* informácie o činnosti valného zhromaždenia, jeho právomociach, opis práv akcionárov a postupu ich vykonávania,

* informácie o zložení a činnosti predstavenstva a jeho výborov.

Postavenie audítora

V súvislosti so zmenami Medzinárodných audítorských štandardov ("ISA"), ktoré platia pre audity finančných výkazov zostavených za obdobie začínajúce po 15. decembri 2004, má audítor povinnosť venovať pri audite zvýšenú pozornosť posudzovaniu vnútornej kontroly spoločnosti s cieľom identifikovať možný podvod alebo chybu, ktoré by mohli mať významný dopad na finančné výkazy. Zmeny v ISA súvisia predovšetkým so stupňujúcim sa trendom korporátnych podvodov v USA a v Európe, ktoré boli spôsobené predovšetkým zle fungujúcou vnútornou kontrolou v spoločnostiach.

Audítor je povinný upozorňovať na tie nedostatky vo vnútornej kontrole, ktoré by mohli mať významný vplyv na finančné výkazy, orgány zodpovedné za správu a riadenie spoločnosti. Posúdenie vnútornej kontroly však robí audítor pre účely auditu s cieľom vydať správu audítora k auditovaným finančným výkazom.

Nejde teda o cielenú previerku vnútorného kontrolného prostredia s cieľom zmapovať všetky nedostatky vo vnútornej kontrole. Takáto cielená previerka je predmetom osobitného dojednania medzi audítorom a vedením spoločnosti.

Postavenie užívateľov finančných výkazov

Užívatelia finančných výkazov, predovšetkým investori, ktorí sa priamo nezúčastňujú na riadení a správe spoločnosti, majú záujem získať primeranú mieru istoty, že finančné výkazy sú spoľahlivé a sú výsledkom efektívne fungujúcej vnútornej kontroly. Ako získať primeranú mieru istoty?

Jedným z možných riešení, ktoré funguje v zahraničí, je existencia takzvaného výboru pre audit, ktorý je nezávislý od vedenia spoločnosti a dohliada na správu a riadenie spoločnosti. Tento nezávislý orgán prináša novú kvalitu do vzťahu medzi spoločnosťou a investorom.

Nový návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov, definuje v paragrafe 19a. Výbor pre audit. Výbor pre audit sú povinné zriadiť (s určitými výnimkami) predovšetkým spoločnosti, ktoré sú svojou povahou spoločnosťami verejného záujmu a spravujú veľký objem zverených peňažných prostriedkov - banky, pobočky zahraničných bánk, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, poisťovne, pobočky zahraničných poisťovní, zaisťovne, pobočky zahraničných zaisťovní, správcovské spoločnosti, pobočky správcovských spoločností, dôchodkové správcovské spoločnosti, emitenti a doplnkové dôchodkové spoločnosti.

Podľa navrhovanej novely zákona, výbor pre audit by mal predovšetkým sledovať zostavovanie účtovnej závierky a dodržiavanie osobitných predpisov, efektivitu vnútornej kontroly a systémy riadenia rizík v účtovnej jednotke, audit individuálnej účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky. Ďalej preverovať a sledovať nezávislosť audítora, predovšetkým služieb poskytovaných audítorom. Výbor navrhuje audítora na výkon auditu pre účtovnú jednotku, určuje termín audítorovi na predloženie čestného vyhlásenia o jeho nezávislosti.

Vyhlásenie o správe a riadení

emitenta a existencia výboru pre audit znamenajú výrazný posun

Spoľahlivosť finančných výkazov závisí od kvality vnútornej kontroly v spoločnosti. Zodpovednosť za fungovanie vnútornej kontroly majú štatutárni zástupcovia spoločnosti, ktorí by mali vykonávať svoju funkciu s náležitou starostlivosťou. Správa a riadenie spoločností bez náležitej starostlivosti môže mať výrazne negatívny dopad na štatutárnych zástupcov spoločnosti, keďže ručia celým svojím majetkom za potenciálne škody v spoločnosti v súvislosti s výkonom ich funkcie. Povinnosť emitentov cenných papierov uviesť ako osobitnú časť výročnej správy vyhlásenie o správe a riadení emitenta a existencia výboru pre audit v účtovných jednotkách, ktoré spravujú zverené finančné prostriedky, znamenajú výrazný posun v zabezpečovaní náležitej starostlivosti pri správe a riadení spoločností a pri zabezpečení spoľahlivosti finančných výkazov pre ich užívateľov.

Ing. JOZEF HÝBL,

FCCA, DipIFR (senior manažér

v oddelení auditu firmy Deloitte)

Kľúčové funkcie, ktoré má plniť štatutárny orgán spoločnosti v súvislosti so správou a riadením spoločnosti, sú predovšetkým tieto:

* riadenie a kontrola stratégie spoločnosti, zásad rizík, plánov, výsledkov, dohľad nad najväčšími kapitálovými výdavkami, zlúčeniami, splynutiami, nákupmi firiem,

* výber, odmeňovanie, monitorovanie a výmena manažmentu, kontrola odmeňovania manažmentu a členov predstavenstva,

* transparentný proces výberu členov predstavenstva, monitorovanie a riadenie potenciálnych konfliktov záujmov manažmentu, členov predstavenstva, akcionárov vrátane zneužitia aktív spoločnosti a transakcií so spriaznenými osobami,

* zabezpečovanie integrity systému účtovného a finančného vykazovania, vrátane nezávislého auditu a adekvátneho systému vnútornej kontroly, systému monitorovania rizík, finančnej kontroly a súladu so zákonmi,

* monitorovanie efektívnosti vykonávania správy a riadenia spoločnosti a jej aktualizácia,

* kontrola nad procesom zverejňovania a komunikácie.