"Interkultúrny" - to je typické a v poslednej dobe stále viac používané slovo. Stáva sa totiž čoraz častejšie, že v celosvetovo pôsobiacich, alebo aspoň v medzinárodných firmách, musia zrazu spolu dobre vychádzať spolupracovníci z rôznych kultúrnych oblastí. Spoločnosť HILL International so svojimi pobočkami v dvadsiatich krajinách, predovšetkým v strednej a východnej Európe, ma

s týmito problémami bohaté skúsenosti.

Pre dobré prostredie na pracovisku, a to pre manažérov i pre "bežných" spolupracovníkov, platí niekoľko základných pravidiel. Prvým z nich je empatia. Musím jednoducho cudziu kultúru už od samého začiatku oceňovať a vážiť si ju rovnako ako svoju vlastnú. Je potrebné tiež dávať pozor pri témach, ktoré sa týkajú problémových oblastí, napríklad medzi Srbmi a Chorvátmi. Niektorým problémom môžem predísť - ak má firma zastúpenie vo viacerých krajinách, je veľmi vhodné zaviesť ako firemný jazyk angličtinu.

Niekoľko zdanlivých drobností

Všeobecne sa dá hovoriť o "xenofílii" (opak xenofóbie) alebo o láske k cudziemu. Tú potrebuje každý, kto musí pracovať v zahraničí alebo sa tam prechodne zdržuje na služobnej ceste. Ak sa napríklad chystáte pôsobiť v juhovýchodnej Európe, je dobré (kvôli nedávnej konfliktnej histórii) poznať i pár ďalších tipov: dobré znalosti o histórii ako aj o súčasnej situácii, rovnako ako pár viet v miestnom jazyku, pokiaľ možno bez prízvuku, pôsobia veľmi pozitívne. Naopak je obrovskou chybou použiť slovo "srbochorvátsky". Ak človek zvládne tieto zdanlivé drobnosti, považujú ho za priateľa a to mu podstatne uľahčí situáciu i pri "suchých" obchodných stretnutiach.

Emocionálne vyschnutí manažéri nemajú šancu

V globálne pôsobiacich firmách sa dnes vyžaduje mäkká "ženská forma manažmentu". To znamená: trpezlivosť so spolupracovníkmi, schopnosť vcítiť sa do ich myslenia, schopnosť viesť dialóg a v žiadnom prípade neprezentovať pevne zakorenené predsudky. Emocionálne vyschnutí manažéri nemajú v juhovýchodnej a východnej Európe prakticky žiadnu šancu.

Dá sa povedať, že v týchto oblastiach je emocionalizácia pracovného prostredia ďaleko vyššia než v západnej Európe. Spolupracovníci vidia svoju firmu ako rozšírenú rodinu. Zároveň sú však vďaka konkurenčnému mysleniu veľmi silno orientovaní na výkon, predovšetkým medzi štátmi bývalej Juhoslávie alebo Sovietskeho zväzu je táto motiváciaveľmi vysoká. Napríklad Chorváti by sa chceli v oblasti výšky platov dostať čo najrýchlejšie na úroveň Slovinska alebo Ukrajinci na úroveň Ruska. Ale bolo by veľkou chybou, ak by západné firmy videli všetko len optikou orientácie na ekonomické výsledky. Tieto kultúry jednoducho nie sú také racionálne ako západné. Ešte nie.

Podať žene ruku môže byť totálny prešľap

To je vidieť napríklad tiež v rozdielnom spôsobe komunikácie: Juhoeurópania, jedno či Chorváti alebo Taliani, rozprávajú jeden cez druhého. Anglosaský spôsob je skôr nechať partnera dohovoriť a potom argumentovať. Nemusíte sa prispôsobiť takémuto druhu rozhovoru, ale akceptovať iné spôsoby vedenia rozhovoru áno.

Zaujímavá je i rola žien v tejto oblasti.

V žiadnom prípade ich nepovažujú za menejcenné a mnohé z nich sú aj vo vedúcich pozíciách. Pretrváva ešte určitý komunistický vplyv - všetci sú si rovní. Sú však určité drobnosti, ktoré je dobre vedieť - ak podá cudzinec v Rusku pri stretnutí alebo na rokovaní žene ruku, môže to byť poriadny spoločenský prešľap (Rusa by to v živote nenapadlo).

Preto treba vždy zvažovať, či sú ľudia vysielaní do zahraničia alebo vybratí do jedného kolektívu schopní takéto drobnosti pochopiť; treba. mať veľmi dobrý cit pre situácie a ľudí. JAN ZVůŘINA,

riaditeľ pobočiek HILL

v Bratislave a Moskve