Existovali tu štátom vlastnené podniky, ktoré platili v zmysle zákona a mzdy riadili podľa platových tried. Nárast platov odrážal výlučne rast cien, prípadne to, čo "vybojovali" odborári a boli rovnaké pre všetkých zamestnancov.
Na začiatku - odmeňovanie podľa pocitu
Na trhu však už podnikali aj dynamickejšie zahraničné firmy, dcéry západných spoločností, ktoré od svojich centrál prevzali systémy odmeňovania. Istý čas trvalo, kým sa zahraničné spoločnosti zorientovali na slovenskom trhu práce, a tak zozačiatku platili často výlučne podľa pocitu. Niekedy preto zahraničná firma platila dvojnásobok toho, čo jej slovenský konkurent.
Situácia sa postupne mení. Slovenské spoločnosti boli nútené reagovať na konkurenčný tlak na trhu práce a dôraznejším zvyšovaním miezd priebežne zmenšujú náskok zahraničných spoločností. Podľa Hay Group prieskumu odmeňovania vyplácali slovenské spoločnosti v roku 2000 o 39 percent nižšie mzdy ako zahraničné spoločnosti na Slovensku. Dnes je to už len o 18 percent menej.
Mzdy - približujeme sa k Západu?
Mzdy na Slovensku od roku 1997 stále rástli, pre rôzne profesie bol však rast rôzny. Slovensko sa totiž muselo vyrovnať so situáciou, že sme všetci zarábali takmer rovnako. Napríklad baník zarábal rovnako ako zástupca riaditeľa. To sa zmenilo. Zatiaľ čo mzda referenta vzrástla za posledných 10 rokov o necelú polovicu, mzda manažéra sa zdvojnásobila.
Situáciu dobre ilustruje aj porovnanie platu slovenských a nemeckých zamestnancov. V roku 1997 zarábal slovenský špecialista 13 percent toho, čo jeho nemecký kolega, dnes jeho zárobok dosahuje "už" 18 percent. Ako je z porovnania zrejmé, nie je možné hovoriť o dramatickom priblížení. Priaznivejšia je situácia v prípade manažérov. Ak príjem slovenského manažéra dosahoval v roku 1997 úroveň 15 percent nemeckého kolegu, dnes je na úrovni 31 percent.
Bratislava na špici, východ sa doťahuje
Všade na svete platy v hlavnom meste presahujú celoštátny priemer. Slovensko nie je výnimkou: odmeňovanie v Bratislave sa dlhodobo pohybuje približne 13 percent nad úrovňou celoslovenského trhu.
Zaujímavé je sledovať situáciu aj na východnom Slovensku. Tento región sa stále približuje celoslovenskému priemeru. Už tradične najslabšie platiace stredné Slovensko ostáva s 84 percentami na chvoste aj v súčasnosti. Nie je však možné prehliadnuť dlhú cestu, ktorú má tento región v odmeňovaní za sebou - veď v roku 1997 platil menej ako polovicu celoslovenskej úrovne.
Auto a mobil samozrejmosťou?
Zamestnanecké výhody sa pomerne rýchlo stali neoddeliteľnou súčasťou balíčka odmeňovania. Už v deväťdesiatych rokoch sme Európu predbehli v poskytovaní áut a mobilných telefónov, ktoré sa v tom čase stali účinným nástrojom na získanie a tiež udržanie zamestnancov. Ich popularita trvá až dodnes.
Približovanie balíka zamestnaneckých výhod k praxi bežnej v západných krajinách ilustruje aj rastúca popularita dôchodkových programov. Kým v roku 1997 poskytovala tento benefit len každá piata spoločnosť, dnes ho využívajú až dve tretiny spoločností. Rozdiely pretrvávajú aj v oblasti dlhodobého odmeňovania. Na trhu však stále chýbajú také nástroje, ako možnosť zamestnancov získať akcie spoločnosti.
Autor: PETER PINTERkonzultant spoločnosti Hay Group
