Sociálna poisťovňa či zdravotné poisťovne, bude vyše 52 miliárd korún, čo je 2,9 percenta HDP. Sú v tom aj náklady na dôchodkovú reformu.
Ide o predbežné údaje návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, ktoré sa okrem schodku verejných financií môžu ešte meniť. Na ministerstve financií v čase našej uzávierky návrh rozpočtu totiž stále dolaďovali. Vláda bude o ňom rokovať dnes.
„Som spokojný s tým, čo sa nám podarilo vytvoriť, pretože rozpočet spĺňa všetky požadované kritériá,“ povedal pred rokovaním vlády minister financií Ján Počiatek. Na otázku, či sa jeho návrh až príliš nepodobá návrhu, ktorý mu zanechal exminister financií Ivan Mikloš, povedal: „Nie je to Miklošov, ale môj rozpočet.“ Podobnosť návrhov nie je podľa Počiatka dôležitá. „My sme museli prejsť položku po položke. Historicky sú tie šablóny a podklady, v ktorých sa rozpočty pripravujú, od určitého času stále rovnaké,“ povedal minister.
Väčšina z plánovaných výdavkov, takmer 310 miliárd, má ísť do spotreby. Napríklad na platy vo verejnej správe, školstve, v zdravotníctve, poistné, sociálne dávky či výdavky na chod rezortov. Na investície pôjde necelých 37 miliárd korún.
Zdroje na pokrytie sľubov a ostatných výdavkov vláda získa predovšetkým z daní. Tie by budúci rok mali do rozpočtu priniesť vyše 245 miliárd korún. Z dividend, poplatkov, úrokov, rozpočtu únie a ostatných zdrojov získa vláda vyše 60 miliárd. Ďalších 39 miliárd si požičia na finančnom trhu alebo zo Štátnej pokladnice, teda z dočasne voľných verejných peňazí.
Hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth hodnotí návrh pozitívne. „Schválením tohto rozpočtu Slovensko spraví dôležitý krok k prijatiu eura v roku 2009, a to môže upokojiť finančné trhy, nastoliť trend posilňovania koruny a zmierniť potrebu zvyšovania úrokov,“ povedal. Kritizuje však nárast výdavkov v poľnohospodárstve, kam ide väčšina z vládnej rezervy na priority. „Je to v ostrom protiklade s deklarovanou ambíciou znalostnej ekonomiky,“ povedal Tóth.
Nepáči sa mu ani, že vláda zrušila poplatky v zdravotníctve a zastavila transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti. Zvýši sa tým riziko zadlžovania. Akciovky totiž pracujú v prísnejšom obchodnom režime ako štátne nemocnice. Ekonóm UniBanky Ľubomír Koršňák si myslí, že vláda by v čase, keď očakáva rast ekonomiky nad 7 % mala šetriť viacej. „Aj keď je bez nákladov na dôchodkovú reformu plánovaný deficit verejných financií k HDP najnižší od roku 1995, vzhľadom na ekonomický cyklus, v ktorom krajina momentálne je, nie je možné rozpočet považovať za príliš reštriktívny,“ povedal Koršňák. Podobný názor má aj Národná banka.
Autor: ik