Európsky komisár José Barroso v Afrike veľa hovoril o fungovaní únie na starom kontinente. Na snímke je so sudánskym šéfom diplomacie Lamom Akolom.
FOTO – REUTERS
eľa.
Tanec pre Barrosa
Hrdelný výkriky silnejú, keď sa blíži prvá vyleštená limuzína. José Barroso vystupuje a chvíľu sa na predstavenie so záujmom pozerá. Necháva sa strhnúť a sám tlieska do rytmu, ale jeho sprievod mu naznačuje, že je už čas. Barroso sa otáča a po červenom koberci mieri do budovy. Preňho sa predstavenie skončilo. Tanečníci si však veselie užijú ešte osemkrát. Po Barrosovi prichádza ďalších osem eurokomisárov.
Addis Abeba pred týždňom hostila stretnutie časti Európskej komisie a jej africkej obdoby. Už budova Africkej komisie potvrdzuje, že projekt Európanov bol pre Afričanov predlohou. Tak ako v Bruseli aj tam visia portréty otcov-zakladateľov Africkej únie, fotografie komisárskeho zboru, spoločné vlajky, emblém.
Podobností je viac. Africká únia vznikla v roku 2002 a tak ako európska má za cieľ integráciu kontinentu - politickú, ekonomickú vrátane zavedenia spoločnej meny.
Európska inšpirácia
Inštitucionálny model je takmer totožný: Afričania majú okrem zboru komisárov aj panafrický parlament, organizujú schôdzky rezortných ministrov, summity šéfov štátov a vlád, majú aj svoj výbor regiónov, súd Africkej únie, a budúci rok otvoria samostatný súd pre ľudské práva. Európskou úniou sa Afričania inšpirovali až do tej miery, že prevzali aj jej kritizované prvky. Napríklad Africký parlament sídli v inom meste než Africká komisia a ďalšie úrady. S tým rozdielom, že medzi Addis Abebou a Johannesburgom, kde sa schádzajú africkí poslanci, nie je vzdialenosť 450 kilometrov ako medzi Bruselom a Štrasburgom, ale viac než štyritisíc. „Zatiaľ to nikto nenapadá. Poslanci sa, našťastie, schádzajú len dvakrát ročne,“ hovorí so smiechom Tidiane Niang, jeden z hovorcov Africkej komisie. „Nikto nechce, aby zo spoločných úradov ťažilo len jedno mesto a Juhoafrická republika je významný zakladateľský štát, tak si zaslúži inštitúciu,“ vysvetľuje Niang dôvody, ktoré znejú ušiam Európana povedome.
Členstvo bez zásluhy
Rozdielov medzi európskou matkou a africkou dcérou je viac. Základný spočíva v tom, že o členstvo v Africkej únii sa nemusel nijaký štát usilovať, nie sú žiadne vstupné podmienky. Výsledkom je, že v Africkej únii sú všetky krajiny kontinentu s výnimkou Maroka - ktoré o členstvo nestálo - a so všetkými sa zaobchádza rovnako. Sudánska vláda, ktorá sa podieľa na krvavom konflikte v Dárfúre, alebo zimbabwiansky tyran Robert Mugabe majú rovnaké slovo ako demokraticky zvolení lídri. Západní politici preto Africkú úniu často kritizujú.
„Naše pravidlá sú nastavené inak než vaše,“ hovorí africký Barroso, šéf komisie a bývalý prezident Mali Umar Konaré. „Sme odsúdení na to baviť sa s ľuďmi ako Mugabe. Afrika je však iná než pred desiatimi rokmi: je slobodnejšia, zaznieva tu viac kritiky zlých režimov a jedným z dôvodov je existencia Africkej únie,“ bráni sa Konaré.
Medzi africkými štátmi sú aj veľké ekonomické a kultúrne rozdiely. Preto môže pôsobiť bizarne práca africkej komisárky pre sociálne veci, ktorá by mala všetkým Afričanom vrátane tých, čo teraz prežívajú hladomor, vysvetliť výhody penzijného systému.
Moderné tamtamy
„Fungujem ako africký internet. Keď zistím, aký penzijný systém zaviedli v Namíbii odovzdám to krajinám s porovnateľnými podmienkami,“ hovorí Bience Gawanasová, jedna z desiatich afrických komisárov. „Nepomôžem všetkým, ale to neznamená, že sa nemám snažiť.“
Podobne vysvetľuje zmysel africkej misie eurokomisár Vladimír Špidla. „Hovorili sme o praktických veciach. Čo robíme v Európe s nezamestnanosťou mladých, aké sú školenia pre staršie ženy, ako se robí rozpočet.“ „Nedá prevziať na 100 percent, ale odovzdávať skúsenosti má zmysel,“ myslí si český komisár.
Európske oči a Bašírove topánky z leoparda
Nemerajte Afriku európskymi očami, znelo často počas eurokomisárskej misie v Afrike. Poznámka mierila na politickú realitu, ale dala sa použiť aj na oveľa obyčajnejšie veci. Jednou z nich sa stali topánky sudánskeho prezidenta, ktoré si zobral na schôdzku s Barrosom. Čierne bodky na žltej kožušine, ktoré vykúkali spoza dlhého bieleho odevu mnohým európskymm očiam - vrátane Barrosových - neunikli. Boli to topánky z leoparda. Ako povedal jeden z prezidentových strážcov, „je to sudánska tradícia, zvierat je tu dosť.“ „Vy máte Versaceho, my toto,“ dodal s tým, že výrobnou baštou je konfliktom zmietaný Dárfúr. Do Európy sa našťastie nesmú dovážať - mnohí by totiž možno neodolali topánkam zo vzácnej šelmy, ktoré stoja v prepočtu asi 800 korún.
(šaf)
Autor: KATEŘINA ŠAFAŘÍKOVÁ, Addis Abeba, Etiópia
