Z otvoreného priesmyku sa ozývala strelecká kanonáda, bojové pokriky 250 vojakov zo slovenských, českých aj poľských klubov vojenskej histórie a rachot historickej vojenskej techniky. Nechýbali tanky, obrnené transportéry, guľomety, mínomety či pušky.

"Bol som v čase týchto bojov len chlapec, skrýval som sa v lesoch, aby ma Nemci neprinútili kopať zákopy. Aké to bolo, vidím až teraz po rokoch. Tí vojaci to mali veru ťažké," povedal nám dnes 83-ročný Andrej Červeňák z Beňadikoviec (okres Svidník).

Viaceré deti sa na rekonštrukciu bojov v historických uniformách dívali ako na akčný film. V dave zaznela aj taká otázka: "Mamka, a naozaj toho vojaka zastrelili? Prečo sa nepostaví," pýtal sa Jurko Klíma mamy, s ktorou pricestoval z Michaloviec. Jedna z tamojších základných škôl, podobne ako z iných okresov, zorganizovala výlet, aby žiaci zažili hodinu dejepisu naživo.

Keď bolo po boji a pyrotechnici skontrolovali bojové pole, deti sa rozbehli do terénu a zbierali nábojnice, stratené odznaky z uniforiem a, samozrejme, nenechali si ujsť príležitosť fotiť sa s vojakmi. Medzi členmi klubov sme však našli aj ženy. "Ja to robím už asi štyri roky. Začal manžel, pridali sa i deti," prezradila nám Monika Blahová z Jihlavy, predavačka metrového textilu.