Vo svojej videotvorbe využíva filmové zábery, uvedomujúc si, že ich opakovanie je osvedčený spôsob, ako udržať filmové prvky v mysli diváka. Zábery redukuje do jednoduchých foriem, vďaka ktorým mení priebeh deja. Obmedzuje ich však na tzv. pozastavené obrazy, ktoré premieňajú jej videá na pulzujúce minimalistické beaty.
Či už ide o bujné poprsie s malou vibrujúcou hviezdou, tvár za bielym závojom, uprostred ktorej praskajú biele balóny, či aktuálne správy stanice CNN, ktorých povrch umelkyňa prepisuje čiernou fixkou, Tóthovej minimalistické zásahy sa ironicky vzťahujú na momenty, poukazujúce na nekonvenčné chápanie sociálnych javov.
Kým väčšinu Tóthovej videotvorby predstavujú jednokanálové videopráce, vystavené dielo Fight Forms (2005) je trojkanálová projekcia, ktorá zobrazuje súboj medzi dvoma mužmi. Po každej bojovej pozícii zaznie zvonivý tón.
Kým na pravej a ľavej obrazovke sa objavujú zväčšeniny záberov mužov v bojových postojoch, centrálny obraz ponúka celkovú scénu. Postoje dvoch mužov v bielych košeliach na čiernom pozadí evokujú náboženské symboly v pietnom štýle, čím odkazujú na Michelangelove alebo Caravaggiove homosexuálne zobrazenia mužnosti.
Spotené pózy mužov po alebo medzi jednotlivými boxerskými údermi sa striedajú so zvukom, ktorý usporadúva obrazy do podoby statických fotografií na pozadí filmovej scény. Takto Tóthová očisťuje video od zbytočných nánosov a zdôrazňuje podstatu filmového pohľadu.
Autor: WALTER SEIDL (Autor je kunsthistorik)
