rastú a lepšie prekonávajú neskorší jarný nedostatok vlahy.
Výsadbu môžeme uskutočniť aj v jarnom období. Stromčeky však musíme zavlažovať. Jarná výsadba sa často robí vo vyšších a chladnejších oblastiach, kde hrozí nebezpečenstvo včasného príchodu jesenných dažďov a silnejších mrazov.
Spon výsadby závisí od viacerých okolností, ako sú napríklad stanovište, veľkosť záhradky, voľba druhu, odrody, podpníka, tvaru a spôsobu pestovania. Pri jabloniach i hruškách na slabo rastúcich podpníkoch môžu byť rady od seba vzdialené 3,5 až 4,5 metra. Vzdialenosť v rade záleží od kombinácie odrody s podpníkom a zvoleného tvaru. Môže byť 1,2 až 3,5 metra, prípadne viac. Najnižšia hranica platí pre podpníky M9, M26, J-TE-E, J-TE-F a pre tvar štíhle vreteno, pri hruškách napríklad pre odrodu Wiliamsova na dulovom podpníku.
Príprave jám pred výsadbou venujeme patričnú pozornosť. O ich veľkosti rozhoduje predovšetkým predvýsadbová príprava pozemku. Stromčeky na slabšie rastúcich podpníkoch si vyžadujú dôslednú prípravu pôdy, podľa možnosti na celej ploche určenej na výsadbu. Sadiť ich môžeme do plytších jám (0,5 až 0,6 x 0,5 až 0,6 metra) - s hĺbkou 0,4 metra. Dôležitá je aj hĺbka a humóznosť orničnej vrstvy.
V záhradkách, kde jamy individuálne vykopeme bez celoplošnej prípravy vrátane zásobného hnojenia, odporúčame rozmery 0,8 až 1 meter x 0,8 až 1 meter s hĺbkou 0,6 metra. Ornicu odkladáme na jednu stranu jamy a spodinu na opačnú stranu, dno prerýľujeme. Jamy odporúčame pripraviť niekoľko týždňov pred výsadbou stromkov.
Na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností pôdy pridávame do spodnej časti jamy vyzretý kompost alebo vyzretý maštaľný hnoj. Dôležité je aj zásobné fosforečné a draselné hnojivo, do jamy preto dávame 1 až 1,5 kilogramu superfosfátu a síranu draselného.
V záhradkách, ak nevysádzame stromčeky k drôtenke, zatlčieme do stredu jám koly. Je to potrebné zvlášť pri podpníkoch M9, M26, J-TE-E, J-TE-F, MM106, ale aj M4. Najlepšie sú koly z tvrdého agátového dreva. Koly z mäkkého dreva impregnujeme karbolínom, zelenou skalicou alebo chloridom zinočnatým, alebo ich opaľujeme priamym ohňom. Zatlčený kôl má byť po vysadení stromčeka vysoký asi 0,1 až 0,15 metra od najspodnejšieho konárika. Len pri niektorých tvaroch, napríklad pri štíhlom vretene, jeho výšku neobmedzujeme a zasahuje až do korunky. Podobne postupujeme aj pri tvare Solax.
Pred vlastným vysádzaním stromčeka upravíme koreňový systém. Nožom alebo ostrými nožnicami odstránime poškodené korene a hladkým rezom upravíme konce koreňov tak, aby vznikli čo najmenšie rany. Do polovice až dvoch tretín jamy dáme časť ornice obohatenej kompostom. Stromček vložíme do jamy tak, aby tesne priliehal ku kolu, pričom dbáme na rovnomerné rozloženie koreňov. Potom na ne prihŕňame zlepšenú ornicu a súčasne potrasieme stromčekom tak, aby pôda vyplnila všetky priestory medzi koreňmi. Stromček podľa potreby povytiahneme, aby bol v požadovanej výške. Ornicu napokon utlačíme a okolo stromčeka urobíme malý kopček, asi do výšky 0,2 až 0,3 metra. Je to dôležité pri jesennej výsadbe, aby silné mrazy nepoškodili korene. Na vrcholku kopčeka vytvoríme plytkú jamku na zachytenie vody, ktorá odpudzuje hryzce.
Na jar upravíme okolo stromčeka širšiu misku na zadržiavanie vody. Stromček má byť vysadený tak hlboko, ako rástol v ovocnej škôlke. Miesto očkovania musí ostať nad úrovňou pôdy, aby sa z kultúrnej odrody nevytvorili tzv. pravé korene. Pri hlbšom zasadení sa obyčajne stráca funkcia podpníka, stromčeky rastú silno a rodivosť sa odďaľuje. Stromčeky vysadené ku kolom po uľahnutí pôdy priväzujeme.
Na ujatie stromčekov po jesennej výsadbe dobre vplýva obalenie kmienkov, ktoré chráni pred prílišným vysychaním. Medzi významné opatrenia patrí aj rez korunky na jar, a to po jesennej i jarnej výsadbe. Rez robíme ostrým nožom a rany zatrieme voskom alebo latexom. Vysadené stromčeky musíme chrániť pred poškodením hryzcom vodným, hrabošmi, zajacmi a srnčou zverou. Tam, kde sa vyskytuje hryzec vodný, sa odporúča vysádzať stromčeky do jám, ktorých dná a steny sú vyložené hustým, drôteným pletivom alebo sieťovinou z umelej hmoty. Má to význam najmä v prvých rokoch po výsadbe. Pred ostatnými škodcami chránime kmene hustým pletivom, hustou sieťovinou alebo iným vhodným materiálom.
(ih)
