Huby boli dlhý čas predmetom sporu biológov. Odborníci sa totiž nevedeli dohodnúť, či patria skôr k rastlinám alebo k živočíchom. Nakoniec sa prírodovedci rozhodli zaradiť ich niekam doprostred. V súčasnosti existuje približne 500-tisíc rôznych druhov húb. Niektorí mykológovia však predpokladajú, že toto číslo je dvoj- až trojnásobne vyššie. U nás rastie približne 4- až 5-tisíc druhov vyšších húb, z ktorých je 500 až 800 jedlých a zhruba stovka je jedovatá či aspoň podozrivá z jedovatosti.

Základné a všeobecne známe pravidlo znie, že zbierame len to, čo poznáme. Niekedy je ťažké odlíšiť jedlú hubu od nejedlej, preto by sme mali ísť na istotou.

Problém je, že niektoré druhy, ktoré ľudia pred pár rokmi jedli bez zaváhania, sú dnes zaradené medzi jedovaté. To isté platí aj naopak. Preto je vhodné kúpiť si nový obrazový atlas. Ak máme pochybnosti, dajme nazbierané huby radšej prezrieť skúsenému hubárovi. Túto službu poskytujú aj v Prírodovednom múzeu v Bratislave. V prípade potreby tam môžeme huby (radšej sušené ako čerstvé) poslať aj poštou.

Na každého pôsobia huby inak. Odolnejší ľudia nemusia nič pocítiť, zatiaľ čo iní môžu mať tráviace ťažkosti. Existujú dokonca aj huby, ktoré síce sú smrteľne jedovaté, ale len vtedy, ak ich počas života zjeme dostatočné množstvo.

Otrava sa prejaví až po niekoľkých hodinách či dokonca dňoch. Typickými príznakmi sú najmä prudké vracanie, kŕče, hnačka a teplota. Zaručené domáce prostriedky ako napríklad mlieko či slanú vodu lekári príliš neodporúčajú. Najlepšie urobíme, ak sa rovno vyberieme za odborníkom.

A ešte jedna poznámka: otráviť z húb sa môžeme i vtedy, ak sme ich nesprávne skladovali. Na huby by sme mali chodiť s prúteným košíkom. V igelitovej taške sa totiž ľahko pomliaždia, čo vytvára vhodné podmienky pre tvorbu jedovatých látok.

Autor: MARÍNA DÚBRAVSKÁ