Chodník cez Dunaj mal premiéru 28. augusta roku 1989 - deň pred 45. výročím Slovenského národného povstania a necelé tri mesiace pred novembrovými udalosťami. To, že sa blížila politická zmena, nenaznačovalo len Lutherove "nové" spracovanie témy druhej svetovej vojny, ale aj dva články z dobovej tlače. Tie sa venovali novému filmu, avšak aj kritickému bilancovaniu snímok o vojne, ako aj o Povstaní. Otvorene hovorili o množstve ideologicky pokrivených filmov sedemdesiatych a osemdesiatych rokov.

Martin Šmatlák v Dialógu 89 napísal: "Podľa počtu filmov o druhej svetovej vojne by sa mohlo zdať, že slovenská kinematografia má toto historické obdobie už starostlivo zmapované ako svoju dominantnú tematickú líniu. Množstvo titulov však samo osebe nevyjadruje žiadnu kvalitu, najmä nie vtedy, ak sa obraz vojny v umení často zamieňa za propagandistickú agitáciu či čítankovú ilustráciu jedinej (navyše neúplnej či skreslenej) interpretácie historických udalostí."

Ešte ostrejšie sa vyjadril Juraj Halas v Pravde, podľa ktorého sa "(...) najmä v sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov dostávali neraz k slovu o Povstaní aj konjunkturalisti a diletanti, ktorí nemalou mierou prispeli nielen k devalvácii povstaleckej témy, ale aj ku skresleniu obrazu SNP v spoločenskom vedomí."

Ako protiklad ku schematickým a tézovitým hrdinským eposom stavali Chodník cez Dunaj Miloslava Luthera. Ten podľa Halasa spolu so scenáristom Vladimírom Körnerom "(...) pristúpil k stvárneniu témy vojny a fašizmu objavne, nekonvenčne. Nepresviedčajú divákov o zrejmých veciach, že vojna je zlá a fašizmus neľudský, ale so sugestívnou silou demonštrujú, prečo je vojna taká zlá a čo si akosi podvedome zväčša nepripúšťame, že totiž vojna si nájde každého, aj tam, kde nedunia delá."

Autor: Ondrej Starinský(Autor je filmový publicista)