Tomuto filmu sa nedalo povedať nie, hovorí Roman Luknár. V Chodníku cez Dunaj hrá hlavnú postavu, bývalého letca a poštára Viktora. "Mohol som si zahrať so svojím najlepším kamarátom Adym, s ktorým som bol vtedy asi 26 hodín denne. Okrem toho, vtedy sme si práve plnili našu vojenskú povinnosť voči vlasti, tešili sme sa, že sa dostaneme von," spomína.

Naozaj, s Adym Hajdu tvoril Luknár veselú, tvorivú hereckú dvojicu. Režisér Miloslav Luther ich už dobre poznal, s Adym Hajdu pracoval aj na filmoch Mahuliena Zlatá panna a Štek. "Povedal by som, že Slavo bol v tej dobe najlepším režisérom. Bol veľmi racionálny, presný. Rozumeli sme si. Ale už ten Körnerov scenár bol sám o sebe krásnou predlohou. Naozaj sa nedalo špekulovať, či tú úlohu zobrať alebo nie," hovorí Luknár.

Už niekoľko rokov žije v Španielsku, v novom tvorivom prostredí, Chodník cez Dunaj má však v pamäti úplne čerstvý. Nezdá sa, že by to bol už osemnásť rokov starý príbeh, svoju postavu dokáže opísať okamžite: "Celá dráma vznikne jeho vinou. Len aby zaimponoval dievčaťu, na pošte prehodil zásielky - to, čo malo ísť do Nemecka, poslal do Juhoslávie. Namočil do toho aj svojho kamaráta-kolegu. Najprv si mysleli, že sa im v pohode podarí utiecť cez hranice. Počas cesty si však uvedomia, že to až taká sranda nebude. Nedarí sa im. Keď sa na záver situácia vyhrotí, Viktor pochopí, že sa musí obetovať, aby aspoň jeho kamarát prežil."

V skratke by Luknár film charakterizoval - stále aktuálny československý roadmovie.

Vždy sa mu páčilo, keď sa hrdina neustále niekam presúva a na každom novom mieste stretne iného človeka. "Toto je príbeh o priateľstve a láske, o tom, čo sa dialo cez druhú svetovú vojnu. Zároveň je to príbeh o vzťahu Čechov a Slovákov. Snáď žiadny iný film o ňom tak konkrétne nerozpráva."

Luknár si spomína, že pôvodne mal hrať Viktorovho kamaráta Ticháčka český herec, aby to bolo autentickejšie. Nakoniec však Luthera prehovoril: "Vravel som mu, neblázni, toto nemôžem zahrať s nikým iným, len s Adym. A vôbec, je na vojne, veď ho treba odtiaľ dostať!"

Film sa do kín dostal v nešťastnej dobe. Prišla revolúcia, všetci boli na námestí. Luknár hovorí: "To bolo nešťastie, v kinách videlo Chodník len veľmi málo ľudí. Aspoň, že ho niekoľkokrát pustili v televízii. Myslím si, že patrí k našim najlepším filmom z konca 80. rokov."

Ady Hajdu vie, že na budúci týždeň bude musieť kúpiť aspoň dve DVD s Lutherovým filmom, Roman si ich už u neho objednal. Doma zatiaľ žiadny Chodník nemá, vraj ich chce čo najviac. (kk)