Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet (v strede), viceprezident ECB Lucas Papademos (vľavo) a guvernér francúzskej centrálnej banky Christian Noyer hovorili na včerajšej tlačovej konferencii o zvýšení úrokových sadzieb. FOTO - AP |
PARÍŽ, BRATISLAVA - Európska centrálna banka včera podľa očakávania opäť zvýšila úrokové sadzby. Je za tým snaha utlmiť inflačné tlaky. Základná sadzba, ktorá určuje náklady na úvery v celej ekonomike eurozóny, stúpla o 25 bodov na 3,25 percenta. Je to najviac za posledné takmer štyri roky. Včerajšie zasadnutie ECB sa uskutočnilo v Paríži a bolo jedným z dvoch za rok, ktoré sa koná mimo jej frankfurtského ústredia.
Finančné trhy zvýšenie úrokov neprekvapilo, hoci inflácia v eurozóne klesla v septembri na trojročné minimum pod dvojpercentnú hranicu. Šéf ECB Jean-Claude Trichet na minulom zasadnutí tento krok jasne signalizoval, keď povedal, že banka „bude veľmi ostražitá k rizikám inflácie“.
Obavy sú z lacných peňazí
Centrálna banka zvýšila sadzby už piatykrát od decembra. Vtedy boli na historickom minime dvoch percent. Podľa ekonómov by ECB mohla zvýšiť sadzby opäť v decembri. Základný úrok by sa dostal na 3,5 percenta. ECB vo svojej poslednej prognóze z minulého mesiaca zvýšila odhad inflácie na tento rok na 2,3 až 2,5 percenta z doterajších 2,1 až 2,5 percenta a podobne urobila aj v predpovedi na rok 2007. Banka má obavy aj z pretrvávajúceho dosahu predchádzajúceho rastu cien ropy a jeho vplyvu na mzdy a ceny. Obáva sa aj prílevu lacných peňazí do ekonomiky vo forme lacných úverov pre súkromný sektor.
Hypoték sa to nedotkne
Včerajšie zvýšenie úrokov nemalo vyplyv na pohyb 10-ročných eurových sadzieb, ktoré majú vplyv aj na naše korunové sadzby s dlhšou splatnosťou. „Zvýšenie úrokov už bolo započítané v medzibankových sadzbách,“ povedal hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian.
Keďže Slovensko chce vstúpiť do eurozóny, korunové sadzby s dlhšou splatnosťou by sa mali postupne približovať európskym sadzbám. Rozdiel medzi korunovou a eurovou 10-ročnou sadzbou, ktorá je momentálne na úrovni 3,70 percenta, je okolo 0,60 percenta.
Sadzby s dlhšou splatnosťou ovplyvňujú aj úroky na hypotéky, ktoré sú viazané na 5 alebo 10 rokov. Podľa hlavného ekonóma Tatra banky Róberta Pregu majú dlhé sadzby v eurozóne tendenciu klesať a úroky s kratšími splatnosťami by mali zostať na stabilných úrovniach.
Základná sadzba v Spojených štátoch je momentálne 5,25 percenta. Centrálna banka Veľkej Británie včera ponechala základnú sadzbu na doterajšej úrovni 4,75 percenta. Na Slovensku centrálna banka zvýšila svoju základnú sadzbu minulý týždeň na 4,75 percenta. V Česku a vo Švédsku sú sadzby momentálne na najnižších úrovniach v Európskej únii. Základná sadzba tam dosahuje 2,50 percenta.
Autor: of, čtk