utí.
Vedenie rozhlasu sa môže so spoločnosťou buď dohodnúť na odstúpení od zmluvy a prevziať na seba súdne spory s koncesionármi o nezaplatené koncesie, alebo sa bude súdne domáhať neplatnosti zmluvy.
Pre Zemkovú je prijateľnejším prvý variant. Bude však spolupracovať aj s prokuratúrou, pretože existuje podozrenie, že bývalé vedenie rozhlasu podpisom zmluvy s BSP porušilo viaceré zákony.
Bývalý riaditeľ SRo Jaroslav Rezník tvrdí, že postupoval pri uzavretí zmluvy v súlade so všetkými zákonmi. Podľa neho sa zmluva stala len predmetom volebného boja a boja o kreslo riaditeľa rozhlasu. Generálny pardón podľa novely poslanca Galbavého bol podľa neho neefektívny.
Firma BSP zatiaľ nechcela na situáciu reagovať. Jej PR zástupca Juraj Puchý povedal, že si počkajú na písomný návrh zo strany rozhlasu. Podľa neho sa však nebudú s rozhlasom súdiť. Spoločnosť BSP predvčerom pripustila, že by mohla divíziu zaoberajúcu sa vymáhaním koncesií predať externej právnickej skupine a tá by už sama rozhodla o ďalšom postupe.
Spoločnosť tvrdí, že doteraz vysúdila pre rozhlas od neplatičov viac ako 70 miliónov korún. Podľa rozhlasu je však iba 13 miliónov z toho už reálne na jeho účte. Ostatné peniaze sa podľa Puchého budú splácať podľa splátkových kalendárov, ktoré určil súd.
Za odstúpenie od zmluvy požaduje BSP od rozhlasu 97 miliónov korún. Túto sumu môže rozhlas zaplatiť spoločnosti len postupne, tak že z prebiehajúcich súdnych sporov odvedie získané nezaplatené koncesie na svoj účet a advokátske poplatky pre BSP.
Vypovedanie zmluvy by rozhlas mohlo stáť okolo 200 miliónov.
Autor: zu
