Okrem Gillana sú dnes v Deep Purple ešte dvaja členovia zo starej zostavy – basák Roger Glover (vľavo) a bubeník Ian Paice. V popredí gitarista Steve Morse, ktorý už s kapelou hrá 12 rokov.
FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ
Hala Incheby, dejisko veľkých bratislavských koncertov, nebola už dávno tak nehumánne natrieskaná, ako v stredu počas koncertu legendárnej britskej skupiny Deep Purple. Vyšší vekový priemer publika naznačoval, že pôjde aj o splnenie celoživotného sna.
Nikto z pamätníkov naozaj nemohol byť sklamaný, páni hudobníci na to vleteli tak, ako by sa dnes písali roky sedemdesiate. Úvodný štvorlístok skladieb začínajúci sa Pictures Of Home z 34 rokov starého albumu Machine Head a končiaci sa ešte o rok staršou Strange Kind Of Woman totiž odohrali naraz. Bez páuz, ako jednu dlhú pesničku. Až potom sa decentne prešedivený spevák Ian Gillan prvýkrát prihovoril publiku.
Kapela siahala najmä do najnovšieho albumu Rapture Of the Deep a prekladala ho osvedčenými kusmi ako Fireball, Highway Star, Lazy či neodmysliteľnou záverečnou hymnou Smoke On The Water.
V prídavku potom nasledovali skladby Hush a Black Night. Kto navštívil koncerty Deep Purple v ostatných rokoch vie, že dramaturgia vystúpení je takmer totožná vrátane sól gitaristu Steva Morsea, či klávesových vložiek Dona Aireyho. Čo však dvíhalo bratislavský koncert zo štandardu, bola predovšetkým výborná forma speváka Iana Gillana.
Stredajší večer v bratislavskej Inchebe bol silný. Vydaril sa aj zvuk, sympaticky vyznela i predkapela Grexabat. Kto nebol, nemusí ľutovať. Teda ak sa už v najbližšiu sobotu vyberie do Košíc. Deep Purple sa tam vrátia po pätnástich rokoch na svoj druhý koncert. Tentoraz do novej Steel Areny.
Autor: MARIÁN ZIMA (Autor je hudobný publicista)
