Takto vyzeral Mariin sen.
FOTO – ROMAN SEJKOT
Vizualizáciu historických momentov vo vývoji baletu ponúkli realizátori v odľahčenom štýle. Prierez dejinami baletu – od baroka, cez klasicizmus a romantizmus až po súčasnosť – poskytol rámcový obraz aj divákom menej informovaným.
Oživená forma výchovného koncertu ponúkla atmosféru tvorivého procesu a dokázala pobaviť aj poučiť. Ukážky z klasického repertoáru dopĺňal sled historických faktov.
V rámci večera predstavil súbor francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. a najobľúbenejší tanec rokoka menuet. Na scéne ožila aj postava talianskej primabaleríny Marie Taglioni v balete Sylfida, nasledovali ukážky z baletov Giselle a Korzár. Slávne Pas de quatre a Pas de trois z Labutieho jazera vystriedala parodická mužská interpretácia. Postmoderna neobišla ani dramaturgiu tohto večera .
Pražský súbor ďalej pripomenul veľkých choreografov 20. storočia Georga Balanchina a Williama Forsytha. Posledná fáza patrila trom spracovaniam tej istej hudobnej predlohy Leoša Janáčka z pohľadov súčasných českých choreografov Jiřího Kyliána, Petra Zusku a Jana Kodeta. Šéf Baletu ND Praha Petr Zuska sa postaral aj o absolútne finále večera – v ukážke Mariin sen sa položartom vrátil k Marii Taglioni. Ženské postavy opäť stelesňovali mužskí protagonisti, ktorí v intímnej výpovedi odhalili (nielen) svoju dušu.
Celý mozaikový počin Baletománie možno chápať ako snahu získavať nové publikum, ktoré dostalo šancu porozumieť premenám baletných štýlov, techník a vývoju kostýmov. Akýsi manuál na pochopenie súvislostí vo vývoji baletného umenia získal divák aj v podobe obsažného a pritom ľahko čitateľného bulletinu s cennými dobovými fotografiami a ukážkou grafického tanečného záznamu.
Veselá populárno-náučná forma bola viac ako osviežujúca. S dodatkom: netreba brať všetko vážne.
Autor: IVICA LISZKAYOVÁ (Autorka je pedagogička tanca)
