ou malo byť zavedenie víz pre amerických diplomatov a vojakov.
„Víza teraz nenavrhujeme. Dospeli sme k záveru, že v túto chvíľu by to nebol správny krok,“ potvrdil rozhodnutie komisie hovorca pre otázky vnútra Friso Soscam Abbing. Podľa neho teraz stačí výstraha, že Brusel k odvete nabudúce siahne, keď nedôjde k zmene. Alebo pokiaľ Washington do pol roka nepredloží čierne na bielom plán, kedy a za akých podmienok k sebe Slovákov a ďalších nováčikov začne púšťať bez obmedzenia.
Hoci komisia tvrdí opak, došlo z jej strany k zmene postoja. Pôvodný návrh totiž s recipročným trestom počítal. Pretože nádej na zmenu nesvitla ani po júnovom summite USA - EÚ, v júli Brusel vyrukoval s tým, že použije rovnakú mincu. Teraz však cúvol.
Podľa neoficiálnych vysvetlení v tom hrali úlohu dve veci: jednak viera, že Bushova vláda chce s vízami niečo urobiť a nebolo by preto vhodné trestať ju pred novembrovými senátnymi voľbami. A potom zmena názoru niektorých štátov, ktorá tvrdej línii nedávala príliš šancu na úspech. Komisia môže víza iba navrhnúť, schváliť ich musia národné vlády.
Navyše niektorým vládam prekáža, že kým v prípade Ameriky sa uvažovalo o zavedení víz, Austrália a Kanada, ako ďalšie krajiny diskriminujúce nováčikov, boli z trestu hneď od začiatku vyňaté.
Autor: KATEŘINA ŠAFAŘÍKOVÁ, Brusel
