Americká šéfka diplomacie Condoleezza Riceová chodieva na Blízky východ čoraz častejšie. Jej poslednú návštevu v Palestíne si všimli aj na juhu Libanonu pri izraelských hraniciach, kde však nie je veľmi populárna.»FOTO – SITA/AP |
Od súčasnej cesty americkej ministerky zahraničia Condoleezzy Riceovej po Blízkom východe nikto veľa neočakával. Ide o „udržiavaciu“ diplomaciu. Žiadny veľký prelom nenastane, vystríhali aj Riceovej poradcovia.
Americká administratíva si uvedomuje, že napriek jej idealistickým predstavám o demokratizácii to na Blízkom východe nevyzerá dobre.
Práve naopak. Len pred necelými dvomi mesiacmi sa skončila vojna v Libanone, Teherán straší svojím jadrovým programom, Irak je v chaose a palestínska občianska vojna je reálnejšia ako nikdy predtým. Vo Washingtone veľmi dobre vedia aj to, že sa nemôžu tváriť, že sa ich to netýka.
Preto sa rozhodli aspoň podporiť tých, čo sa ešte držia nad vodou, aj keď nejde o žiadnych demokratov. Riceová prišla na Blízky východ hlavne preto, aby hovorila s takzvanými umiernenými, teda s Egyptom, Jordánskom, so Saudskou Arábiou a s ropnými monarchiami (Arabské emiráty, Omán, Bahrajn, Kuvajt).
Josh Stacher z univerzity v Káhire denníku Christian Science Monitor povedal, že jej cesta znamená zmenu v Bushovej politike na Blízkom východe. Už žiadne veľké zmeny, len udržiavanie spojencov, ktorí nie sú ideálni, ale aspoň nie sú nepriateľskí.
Riceová chcela na turné presadzovať svoju agendu: iránsku jadrovú hrozbu a sankcie, ktoré chcú na Teherán uvaliť. Hoci „umiernení“ Irán považujú za hrozbu, už len preto, že sa chce stať regionálnym lídrom a podporuje šiitských extrémistov, na Riceovej slová o nekompromisnom postoji reagovali chladne.
Na to, aby sa Američanka k arabským lídrom vôbec priblížila, musela do svojho cestovného plánu zaradiť aj cestu do Izraela a na palestínske územia. Hoci sa jej do toho, ako pre denník USA Today priznali jej ľudia, príliš nechcelo.
Perspektíva mieru, či dokonca len dialógu medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi je veľmi hmlistá. Nevyriešený izraelsko-palestínsky konflikt a katastrofálna sociálna situácia na palestínskych územiach je to, o čom chcú Arabi hovoriť vždy.
„Tento konflikt sa nerieši takmer 60 rokov a od extrémizmu k terorizmu je len krok. Odkedy vznikol izraelsko-palestínsky konflikt, celý región je destabilizovaný,“ pripomenul Riceovej v saudskoarabskej Džide tamojší šéf diplomacie Saúd Faisal. Podobne hovorili aj ďalší arabskí lídri v Káhire. Na vyriešenie konfliktu vyzvalo v otvorenom liste tiež viac ako 135 bývalých svetových štátnikov a nositeľov Nobelovej ceny mieru.
Aby Riceová ukázala, že ich počúva, stretla sa včera so šéfom palestínskej samosprávy Mahmúdom Abbásom. Toho Američania považujú za umierneného.
Abbás však len pár hodín pred stretnutím s Riceovou vyhlásil, že jeho pokusy zostaviť s Hamasom vládu národnej jednoty sú v troskách. Nepríjemná správa ešte viac posilnila pocit, že Riceovej návšteva aj tak nič nevyrieši.
Americká šéfka diplomacie v Ramalláhu už tradične zopakovala, že urobí všetko pre zlepšenie situácie Palestínčanov. O tom istom a najmä zrušení blokády palestínskych území mala večer rokovať aj s izraelským premiérom Ehudom Olmertom.
Autor: Tel Aviv