Gael García Bernal (vpredu) a Rodrigo de la Serna na ceste.
FOTO – MOVIEWEB
Motocyklové denníky (Diarios de motocicleta) • 2004 • Scenár: Jose Rivera • Námet: Podľa kníh Ernesta Che Guevaru a Alberta Granadu • Kamera: Eric Gautier • Hudba: Jorge Drexler, Gustavo Santaolalla • Hrajú: Gael García Bernal, Rodrigo de la Serna, Mercedes Morán, Sergio Boris • Premiéra v SR: 14. septembra (ako súčasť Projektu 100)
Zobrali si mapu a nakreslili trasu. Pôjdu z juhu Argentíny až na sever kontinentu. Nevezmú si jedlo ani peniaze a skúsia si vystačiť s jednou motorkou. Obaja však mali v taške miesto pre svoj denník. Alberto Granado a Ernesto Guevara, prezývaný Fuser, si zapísali všetko, čím sa na štvormesačnej ceste nechali zasiahnuť.
Oba denníky vyšli ako knihy, po päťdesiatich rokoch ich otvoril aj brazílsky režisér Walter Salles. Ukázalo sa, že v nich bolo všetko. Hádky úprimne priznané, starosti vtipne opísané a všetky stretnutia pozorne a premýšľavo zaznamené. Aj tie veselé a letmé, aj tie hlboké a zásadné. Motocyklové denníky sú ich čistým obrazom.
Dá sa to povedať aj veľmi jednoducho: je to veľmi pekný film. Dobrodružstvo sa začína zľahka, najprv spoznávame. Alberta, Ernesta, krajinu, chalúpky, dedinčanov, mešťanov. Len pomaličky, nenápadne sa do filmu dostáva vážnejší tón. Prstami si vyklepávame rytmus hudby, sem–tam sa pozabudneme pri vtipnom dialógu, ulietavame na peknom obraze. Že bola táto cesta vlastne veľká vec, si všimneme až vtedy, keď si Ernesto čosi zapíše – v krátkej chvíľočke, keď sa ocitne sám. Začína to byť vzrušujúce. Najviac asi preto, lebo vieme, že tento príbeh je spojený s dejinami.
Teraz zrejme nastúpi úškrn. Pochopiteľne, niečo sme sa už naučili - čokoľvek, čo sa povie o veľkom revolucionárovi, treba brať s rezervou. Ale odpustime si ho. Tentoraz nejde o nijaký ďalší pokus o portrét kultovej osobnosti. Otvorili sme denníky mladého Ernesta, skoro ešte chlapca, študenta medicíny. Ešte sa nepolitizuje, nebojuje, oheň je len plamienkom. Evidentné je zatiaľ len to, že tento muž je magnet.
Sú chvíle, keď vyznieva príliš dokonale. Neklame, všetko hovorí priamo, vždy sa rozhodne bezchybne. Ani nehovorme, že ho hrá nová herecká hviezda Gael García Bernal. Kdekto má pre neho slabosť, lenže oprávnene. Jeho prejav je presne taký živý a strhujúci, aký mal zrejme Ernesto.
Nechať sa uniesť, nie je problém. Vidíme drobné zmeny, ktorými prešla jedna mladá bytosť. Keď sa príbeh skončí, z Fusera sa stane Che a začne sa nová kapitola. Vôbec nie je taká zaujímavá ako vŕtavá otázka, ktorá plynie z tých zožltnutých denníkov: Máš stále nejaké ideály? Vybral by si sa ešte na takú cestu?
