Svet, ktorý vonia. Svet, ktorý sa smeje. Surrealizmus proti prúdu. Aj takto - poeticky na jednej strane a revolučne na strane druhej pomenoval svoje štúdie Karel Teige. Poetizmus, surrealizmus a revolúcia v umení, to je výňatok z pojmov, ktoré sa s Teigeho menom spájajú. Od smrti mnohostrannej osobnosti uplynulo 1. októbra 55 rokov.

Karel Teige sa narodil v Prahe 13. decembra 1900. Umenie vytváral aj reflektoval - bol jeho autor aj teoretik. A predovšetkým vyžadoval, aby bolo proletárske - aby sa venovalo tomu, čím proletariát žil.

Teige sa zaoberal architektúrou, výtvarným umením, literatúrou, prekladom, filmom, knižnou grafikou. Tvoril podľa esejí a štúdií, ktoré sám písal: „Umenie ... posúva vzrušenie smerom k pôžitkom a krásam života ... je ukazovateľom cesty, ktorá odnikiaľ nikam nevedie, krúti sa v nádhernom voňavom parku, lebo je to cesta života.“

Na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzite začal študovať odbor dejiny umenia v roku 1919 a už o rok neskôr založil umelecký zväz Devětsil, ktorého členmi boli medzi inými aj Seifert, Nezval, Ježek, Halas, Werich, Štyrský či Toyen. Oficiálne síce nestál na čele zväzu, ale pamätníci spomínajú, že radikálne myšlienky prinášal on. Taký bol mladý pán, ktorý večne pobafkával z fajky.

Na konci 20. rokov redigoval revue Devětsilu ReD. „Je to Teigeho generácia,“ povedal o svojich rovesníkoch Jaroslav Seifert. Skrátka, ak budete hľadať hlavného organizátora medzivojnovej avantgardy, treba si spomenúť na meno tohto ľavičiara.

„Krása je buď kŕčovitá, alebo nie je,“ napísal autor surrealistického manifestu André Bretón v novele Nadja. Ďalšou zastávkou na vlne –izmov a avantgárd bol pre Teigeho surrealizmus. Predtým si však odskočil do Dessau, kde prednášal na vysokej škole Bauhausu. Záverečnú vetu Bretónovej knihy prijal Teige spolu s Nezvalom za definíciu surrealizmu.

V roku 1934 zakladajú Skupiny surrealistov ČSR, kde Teige získava podobne významné postavenie ako v Devětsile. A znova, surealizmus nevníma len esteticky, ale ako životný program.

Vytvoril takmer 400 erotických surrealistických koláží, ktoré sa skladali z pozadia, ženského aktu a ďalších predmetov, či ľudských častí. Teoretici umenia odkazujú u Teigeho na Reného Magritta a Maxa Ernsta. Miestami sa môže zdať, že sledujeme umelcov vizuálny snár. Karel Tei­ge je tiež autorom obalov mnohých kníh Vítězslava Nezvala. Medzi nimi je známa zbierka Abeceda (1926), v ktorej Teige vymyslel ku každému písmenu a básni hravú fotomontáž. Pomohol si pritom pohybom známej tanečníčky Milči Maye­rovej.

Nie je však len otcom viacerých­ umeleckých programov, zakladateľom umeleckých skupín. Jeho myslenie bolo vždy revolučné, spolu s ďalšími spolupracovníkmi rozkolísal českú umeleckú scénu. Aj v surrealizme trval na marxistickej sociológii umenia, ale stalinský prístup k modernému umeniu prirovnával k dianiu v Nemecku - kde nacizmus zaviedol pojem Zvrhlé umenie (Entartete Kunst) a konfiškoval diela, ktoré považoval za dekadentné.

Odmietal výchovnú funkciu umenia. Zbožňoval poetizmus, o ktorom vo svojom manifeste napísal, že je to prostriedok ako rozvinúť predstavivosť a tvorivosť. „Umenie, ktoré prináša poetizmus, je ležérne, roztopašné, fantastické, hravé, neheroické a milostné. Niet v ňom ani štipky romantizmu. Zrodilo sa v atmosfére jarej družnosti, vo svete, ktorý sa smeje, čo na tom, že mu slzia oči.“

Teige bol hlavným hovorcom ľavicového avantgardného hnutia. Zomrel na srdcový infarkt v roku 1951 počas kampane, v ktorej ho označovali za nepriateľa socializmu a „hlavného predstaviteľa trockistickej agentúry v českej kultúre“. Najbližší citový vzťah mal Karel Teige s Jožkou Nevařilovou a Evou Ebertovou. Krátko po jeho smrti spáchali obe samovraždu.

Zajtra - František z Assisi