edaja firmám. Tento mechanizmus sa volá krížové dotovanie. V Európskej únii sú dotácie zakázané, lebo deformujú trh.
Prvým cenovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa ceny plynu od januára 2003 zvýšili o 43,7 percenta. „Skokový nárast ceny plynu bol vtedy spôsobený tým, že rozhodnutia o cenách sa robili politicky a nezodpovedali skutočným nákladom na distribúciu plynu,“ povedal hovorca úradu Miroslav Lupták. Časť krížových dotácií bola v roku 2003 odstránená.
V susednej Českej republike začali odstraňovať krížové dotácie a prechádzať k trhovo ovplyvnenej cene plynu už od roku 1993. „U nás sme začali ceny zreálňovať o 10 rokov neskôr, až keď boli úplne neúnosné,“ povedala hovorkyňa plynárov Dana Kršáková. Aj preto sa podľa nej ceny plynu v Česku zvyšovali postupne, ale na Slovensku skokovo.
Môže za všetko ropa?
V súčasnosti ovplyvňujú cenu plynu viaceré faktory. Najmä cena ropy, kurz koruny voči doláru, spotreba plynu, inflácia a daňové zaťaženie. Aj posledné zvyšovanie ceny plynu pre domácnosti v sume 4, 26 percenta bolo odôvodnené nárastom ceny ropy. „V zmluve od dodávateľa plynu je priamo zakotvená závislosť ceny plynu od ceny ropy. To znamená, že cena plynu porastie rovnako ako cena ropy,“ povedala Kršáková. Ruská spoločnosť Gazprom, ktorá predáva plyn SPP, stanovuje ceny na základe ceny ropy Brent. Tá dosiahla v tomto roku svoje historické maximum, keď jeden barel stál na začiatku augusta 76 dolárov.
Spotrebitelia si však „férovosť“ ceny plynu nemôžu overiť, lebo cena, za akú SPP kupuje plyn od Gazpromu, je obchodným tajomstvom. „Je to súčasťou dvojstrannej zmluvy medzi nami a dodávateľom. Ruská spoločnosť zrejme z dôvodu konkurencie nechce tieto údaje zverejňovať,“ odôvodnila utajenie Kršáková. Spotrebitelia sa tak môžu spoľahnúť len na profesionalitu regulačného úradu.
Slabý dolár zmiernil dosah
V neprospech zvyšovania ceny plynu hovorí napríklad posilňovanie koruny voči doláru v uplynulých rokoch, ktoré zmierňuje vplyv rastúcich cien ropy. Na začiatku regulovaného obdobia v roku 2003 stál dolár 40 korún, kým dnes stojí 29,4 koruny. Aj to bol zrejme jeden z dôvodov, prečo vláda požadovala zníženie ceny plynu o 1,39 percenta. Plynári pritom koncom júla, keď ropa lámala rekordy, požadovali až 15-percentné zvýšenie.
