princíp treba aplikovať aj na víno. Odkladať nedopitú fľašu dobrého červeného do chladničky nemá zmysel, veď ktovie, čo bude zajtra.
Pišťankov princíp sa najľahšie uplatňuje pri sedmičke argentínskeho Malbecu alebo francúzskeho Cheverny, najmä za asistencie nežného pohlavia. Zložitejšie je to pri trojlitrovej škatuli Cabernetu z Čile, ale ani tu by som ho nezavrhoval, ak sú poruke známi, s ktorými ste sa aj tak už mesiac neporozprávali. A najmä nás nesmie odradiť nápis na cudzokrajnom hranatom obale typu "Po otvorení vydrží týždeň" (prípadne dva). Výrobca nenavádza na porušenie Pišťankovho princípu, ktorý zrejme aj tak nepozná; chce nepochybne iba naznačiť, ako veľmi pokročili metódy konzervácie vínneho moku v jeho krajine.
Viem, viem. Všetkého s mierou. Tí osvietení lekári, ktorí odporúčajú iba "veľmi miernu dennú konzumáciu vína", majú pravdu, a pečeň má naozaj tendenciu protestovať tvrdnutím aj proti sústavnému kúpeľu v relatívne slabšom víne. Keď si však chuťové bunky zvykli na neopakovateľnú slivkovo-kávovo-kakaovú chuť Cabernetu, už po prvom dúšku príjemne zvierajúcom hrdlo a zahrievajúcom žalúdok, alebo na hravé ovocné láskanie Chardonnay, ktoré vás prenesie v priestore a čase na slnečné stráne iskrivej Loiry, niet pomoci. Ako a prečo práve tu tak dobre funguje Einsteinova relativita, to už vám nevysvetlím ani ja, a myslím, že ani Peter Pišťanek.
