Iba 20-ročný útočník sa na hrot postavil po zranení Pavla Piatku a už ho predbehol v tabuľke strelcov. Proti Sencu zaznamenal už svoj štvrtý gól. Pravda výnimočný bol tým, že po Dubnici, Trnave a Trenčínu, konečne skóroval pred domácim hľadiskom.
"Konečne, už bolo načase," poznamenal po stretnutí šťastný strelec. "Spoluhráči ma ani veľmi nepodpichovali. Som rád, že mi góly padali na ihriskách súperov. Dúfam, že teraz mi budú padať aj doma," pokračoval. Gól strelil hlavou, ktorá nie je jeho silnou stránkou.
Práve naopak. "V živote som nedával góly hlavou - ani pred tým v dorasteneckých či žiackych súťažiach. Teraz v lige som zo štyroch gólov strelil takýmto spôsobom tri."
Urastený odchovanec spišskonovoveského futbalu si nemyslí, že by na tréningu nejako zvlášť pilovali hru hlavou. Jednoducho mu to po hlavičkách začalo sypať.
Pavol mohol skóre stretnutia otvoriť nohou už v prvej štvrťhodine. Nezúročil však center Kolbasa. Čo nevyšlo v prvom polčase tomuto duu, to sa podarilo po zmene strán. Kolbas opäť odcentroval a Jurčo predbehol pred brankára Perniša a vedľa žrde poslal loptu do siete.
"Už v I. polčase mi Jaro poslal dobrý center. Pred gólom som išiel na istotu. Vedel som, že center prejde a hlavou som presne trafil."
Napriek tomu, že Pavol nie je žiadne 'tintítko', pri obrancoch Senca si vytrpel svoje. Veľa hlavičkových súbojov nevyhral. "Poriadne som sa pri nich vytrápil, veď jeden z nich mal tri metre," zveličil s úsmevom Jurčo. "Hlavičkové súboje som prehrával, ale počítajú sa góly," povedal Pavol.
Po góle naradostený posielal pozdravy do hľadiska. "Patrili mojej mamke a ďalším rodinným príslušníkom, ktorí boli na zápase."
Otec zo Spišskej Novej Vsi neprišiel. Ten totiž veľa šťastia Košičanom nenosil. Vždy, keď do Čermeľa zavítal, domáci MFK prehral.
