Vláda živnostníkom priťažila nielen tým, že znížila paušálne výdavky, ale aj zvýšením minimálnej mzdy. Znamená to, že budú platiť vyššie odvody ako doteraz. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
BRATISLAVA - Minimálna mesačná mzda je od 1. októbra 7600 korún, o 700 viac, ako doteraz. Vláda vo štvrtok vyhovela odborom, ktoré takéto zvýšenie žiadali. Ľudia, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, si tak síce polepšia na plate, ale budú platiť vyššie poistné.
Odvádzať viac peňazí bude aj pomerne veľa povinne poistených živnostníkov a dobrovoľne poistených ľudí. Vymeriavací základ poistného, čiže to, z čoho sa vymeriavajú odvody, musí byť totiž najmenej vo výške minimálnej mesačnej mzdy.
K 30. júnu z takejto výšky platilo na dôchodkové poistenie 171 665 povinne poistených živnostníkov a 68 752 dobrovoľne poistených osôb.
Vláda: minimálna mzda je dôležitá
Zvýšenie minimálnej mzdy rok čo rok postaví proti sebe "sociálnych partnerov" - zástupcov zamestnávateľov a odbory. Dohodnúť sa im prakticky nikdy nepodarí. Kým prví žiadajú, aby zvýšenie bolo čo najmenšie, druhí pravý opak. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) je pritom ochotná o zvýšení aspoň rokovať, Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) navrhuje minimálnu mzdu zrušiť.
Zákon hovorí, že ak sa sociálni partneri nedohodnú najneskôr do 31. júla, o výške minimálnej mzdy rozhodne vláda. Ako sa mzda zvýši, teda závisí najmä od jej postoja. "My považujeme minimálnu mzdu za dôležitý inštitút boja proti chudobe," povedal predseda vlády Robert Fico zo Smeru.
Vláda vyhovela odborom
Na rozhodujúce rokovanie tripartity, ktoré sa konalo 28. júla, ministerstvo práce prišlo s návrhom, aby bola minimálna mesačná mzda buď 7260, alebo 7430 korún. Únia zamestnávateľov zopakovala, že tento inštitút treba zrušiť, asociácia sa priklonila k 7430 korunám a Konfederá-cia odborových zväzov navrhla 7600 korún.
Rozhodnutie teda opäť pripadlo vláde. Ministerstvo navrhlo 7500 korún, ale ani to odborom nestačilo, deň pred rokovaním vlády si vydobyli ešte stovku navyše a vláda podľa Fica "nezaváhala".
K takémuto dohadovaniu mohlo dôjsť naposledy. Ministerka práce za Smer Viera Tomanová povedala, že pripravia nový zákon o minimálnej mzde, lebo "treba prijať nový mechanizmus jej prepočtu".
Fivo však upozorňuje: "Náš cieľ je jasný: Dosiahnuť v určitom horizonte takú výšku minimálnej mzdy, ktorá bude predstavovať 60 percent z priemerného zárobku v národnom hospodárstve."
Zvýši sa nezamestnanosť?
S rozhodnutím vlády nesúhlasia Slovenská živnostenská komora, Slovenský živnostenský zväz ani predstavitelia predchádzajúcej vlády. Dôvodia, že zamestnávateľom sa zvýši mzdové zaťaženie, a to môže spôsobiť rast nezamestnanosti.
Tomanová nepredpokladá "výrazný dosah na zamestnanosť". Ficovi zasa nejde do hlavy, že "zárobok na úrovni 7600 korún má spôsobovať ťažkosti so zamestnávaním", keď priemerná mzda sa pohybuje okolo 17,5 - 18-tisíc korún.
Predchádzajúca ministerka práce Iveta Radičová z SDKÚ reagovala, že premiér sa "hlboko mýli". Pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí sa vyznačujú "nízkou kvalifikáciou alebo neukončeným základným vzdelaním", zamestnávatelia nemôžu vytvárať také pracovné miesta ako pre kvalifikovanú pracovnú silu, takže "ich návrat na trh práce pri takejto vysokej minimálnej mzde je v podstate nemožný".
Asociácia textilného a odevného priemyslu oznámila, že zvýšenie minimálnej mzdy v tomto odvetví ohrozí tisíce pracovných miest. "Skúsenosti potvrdzujú, že ekonomicky neprimeraný rast minimálnej mzdy, bez priamej väzby na rast produktivity práce, vedie k rastu nezamestnanosti a k rušeniu pracovných miest," cituje TASR prezidentku asociácie Annu Strečkovú.
V budúcom roku sa výška minimálnej mzdy nemá meniť. Tomanová povedala, že sa so sociálnymi partnermi dohodli, že ju upravia "až s účinnosťou od 1. januára 2008".
O koľko sa zvýši poistné na sociálne poistenie(rozdiel výšky poistného po zvýšení minimálnej mesačnej mzdy z 6900 na 7600 korún a pred ním)
Povinne poistená SZČO, vymeriavacím základom ktorej je minimálna mzda
poistenie % z vymeriavacieho základu 6900 7600 rozdiel
nemocenské 4,4 304 335 +31
starobné* 18,0 1242 1368 +126
invalidné 6,0 414 456 +42
do rezervného fondu solidarity 4,75 328 361 +33
spolu 33,15 2288 2520 +232
Dobrovoľne poistená osoba, vymeriavacím základom ktorej je minimálna mzda
poistenie % z vymeriavacieho základu 6900 7600 rozdiel
nemocenské 4,4 304 335 +31
starobné* 18 1242 1368 +126
invalidné 6 414 456 +42
v nezamestnanosti 2 138 152 +14
do rezervného fondu solidarity 4,75 328 361 +33
spolu 35,15 2426 2672 +246
* Ak poistenec nie je účastníkom starobného dôchodkového sporenia. Ak je, polovicu z 18 percent odvádza Sociálnej poisťovni a druhú niektorej z dôchodkových správcovských spoločností.
Čo sa ešte zvýšením minimálnej mzdy zmení
Výška odvodov štátu za jeho poistencov
Ak ten, komu sa peňažný príspevok za opatrovanie ešte neposkytuje viac ako 12 rokov, nepoberá predčasný alebo invalidný dôchodok, nedovŕšil dôchodkový vek a na dôchodkové poistenie sa prihlásil len pre to opatrovanie, poistné na dôchodkové poistenie (starobné + invalidné poistenie) a do rezervného fondu solidarity zaňho platí štát. Jeho vymeriavací základ je mesačne aktuálna výška minimálnej mesačnej mzdy. Zvýšením minimálnej mzdy tak vzrastú aj výdavky štátu.
Posudzovanie hmotnej núdze
Jednu zo skupín ľudí, ktorí sa na takýto účel posudzujú spolu, tvoria rodičia a s nimi v domácnosti žijúce deti do 25 rokov veku, ktoré majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy, okrem detí, ktoré majú nárok na dávku v nezamestnanosti, a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok. Takže od 1. októbra sa môžu spolu s rodičmi posudzovať aj deti s príjmom od 6901 do 7600 korún.
Aktivačný príspevok
Najviac 6 mesiacov príspevok patrí aj zamestnanému, ktorého mesačná mzda je najviac na úrovni 3-násobku minimálnej mesačnej mzdy, ak dovtedy, čo sa zamestnal, bol dlhodobo nezamestnaným a dostával pomoc v hmotnej núdzi. Od 1. októbra tak príspevok môže patriť aj pri príjme od 20 701 do 22 800 korún.
Od 1. septembra je príspevok 1900 korún.
Výška niektorých príspevkov na zamestnávanie a "samozamestnávanie"
Výška príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť, a to aj invalidnému občanovi, a príspevku na zriadenie chránenej dielne a na jej zachovanie je istým násobkom minimálnej mesačnej mzdy.
Podmienky na pomoc Centra právnej pomoci
Aby človek mohol dostať takúto právnu pomoc, hodnota jeho (súdneho) sporu musí prevyšovať minimálnu mesačnú mzdu, ibaže by ju nebolo možné vyčísliť v peniazoch. Takže od 1. októbra nárok na pomoc môže mať viac ľudí.
Povinnosti účastníka dopravnej nehody
Napríklad bezodkladne ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi musí jej účastník aj vtedy, ak na niektorom zo zúčastnených vozidiel alebo na inom majetku vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca 10-násobok minimálnej mesačnej mzdy. Takže od 1. októbra si bude treba takéto povinnosti splniť až vtedy, keď škoda bude zrejme prevyšovať 76-tisíc korún.
Zdravotné odvody
Čo sa zmení spolu s minimálnou mzdou
minimálne preddavky na poistné, hranica pre zarabajúcich poistencov štátu, od ktorej musia platiť zdravotné odvody - dôchodcovia, študenti, ženy na materskej, poberatelia dávok v hmotnej núdzi, uchádzači o zamestnanie evidovaní na úrade práce, poberatelia príspevku na opatrovanie, osoby, ktoré opatrujú občana s ťažkým zdravotným postihnutím, asistenti ZŤP. Aké budú od januára minimálne preddavky
Zamestnanec - 304 Sk (4 % z minimálnej mzdy).
SZČO - 1064 Sk (14 % z minimálnej mzdy).
Samoplatiteľ - asi 691 Sk (14 % zo súčinu koeficientu a minimálnej mzdy).
Zdravotne postihnutí majú polovičnú úľavu.
Koeficient a preddavok pre samoplatiteľov (výpočet SME)
koeficient = podiel 4 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2005 a 14 % z minimálnej mzdy. Výsledok sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta smerom nahor.
koef.= 690,96/1064 = 0,6494
preddavok pre samoplatiteľov = 14 % zo (0,6494x7600) = 690,96
Od akej sumy platia odvody
1. Zarábajúci študenti, dôchodcovia, poberatelia rodičovského príspevku, ženy na materskej, poberatelia dávok v hmotnej núdzi, uchádzači o zamestnanie:
ak je osoba len zamestnancom odvody platí vtedy ak jej mesačný hrubý príjem v roku 2007 presiahne polovicu minimálnej mzdy, t. j. 3800 Sk, ak je osoba len SZČO odvody platí vtedy, ak jej pomerná časť vymeriavacieho základu + za celý rok 2007 presiahne polovicu úhrnu minimálnych miezd, t. j. 45 600 Sk, ak osoba nie je zamestnancom ani SZČO ale má príjmy z dohôd a honorárov, odvody platí vtedy ak tento príjem za rok presiahne polovicu úhrnu minimálnych miezd, 45 600 Sk, ak má osoba kombináciu príjmov - zo zamestnania, živnosti, z honorárov a dohôd, odvody platí vtedy ak súčet týchto príjmov za rok je väčší ako polovica úhrnu minimálnych miezd t.j. 45 600 Sk. + pomerná časť vymeriavacie základu SZČO sa rovná základu dane, ktorý nie je znížený o zdravotné odvody vydelené číslom 2,14. 2.Zarábajúci poberatelia peňažného príspevku na opatrovanie, osoby, ktoré opatrujú človeka s ťažkým zdravotným postihnutím, asistenti ZŤP:
ak osoba nie je súčasne zamestnancom ani SZČO, má však príjmy z dohôd a honorárov, platí odvody vtedy, ak jej príjem za rok 2007 presiahne polovicu úhrnu minimálnych miezd, t. j. 45 600 Sk.
