Od skončenia konfliktu, ktorý bol najhorší v Európe od druhej svetovej vojny, má v Bosne rozhodujúce slovo medzinárodný administrátor. Úrad vysokého reprezentanta už pred voľbami avizoval, že oddíde v polovici roku 2007, ak politickí lídri schvália reformy, ktoré krajinu priblížia k Európskej únii. Pretrvávajúce etnické spory však spochybňujú, či je krajina pripravená fungovať samostatne. Spory sa týkajú otázky, ako má vyzerať budúcnosť krajiny, ktorá je po vojne rozdelená na dva vysoko autonómne celky - srbský a moslimsko-chorvátsky.
Najväčšia etnická skupina Bosnianski Moslimovia presadzujú zjednotenie a posilnenie centrálnych inštitúcií. Tvrdia, že Srbská republika vznikla na základe etnických čistiek a že Bosna sa nestane životaschopným štátom v prípade, že jedna polovica bude požadovať samostatnú identitu. To však vyvoláva odpor Srbov, ktorí trvajú na zachovaní Srbskej republiky. Premiér Republiky Srbskej Milorad Dodik pohrozil referendom o nezávislosti, ak tlak na zrušenie srbskej entity neustane.
Asi 2,7 milióna registrovaných voličov rozhoduje o zložení trojčlenného kolektívneho prezídia a centrálneho parlamentu. V Srbskej republike sa volí aj nový prezident, viceprezident a parlament.
Medzi Moslimami sa očakáva tesný súboj medzi Stranou demokratickej akcie Sulejmana Tihiča a Stranou pre Bosnu a Hercegovinu bývalého premiéra Harisa Silajdžiča. Obaja vystupujú za zjednotenie Bosny.
