Ruskí vojak stráži pred ruskými vojenskými objektami v gruzínskej Tbilisi. Moskva evakuovala zamestnancov svojej ambasády a oznámila, že zastavuje plánované stiahnutie vojakov z regiónu.
FOTO – SITA/AP
Cez víkend sa rusko-gruzínska kríza ďalej vyostrila. Moskva sa vyhráža použítím sily, Tbilisi ďalším zatýkaním ruských dôstojníkov.
Gruzínski vyšetrovatelia našli údajne ďalšie dôkazy o tom, že minulý týždeň zatknutí ruskí dôstojníci vojenskej rozviedky neboli len špióni, ale aj diverzanti a teroristi. Moskva zareagovala na nové prehĺbenie sporu tým, že uviedla svoje vojská v Gruzínsku do bojovej pohotovosti. „V prípade neštandardnej situácie či provokácie sú vojaci pripravení zasiahnuť akýmkoľvek spôsobom až do použitia zbrane,“ potvrdil veliteľ Skupiny ruských vojsk v Zakaukazsku Andrej Popov.
Pripomenul, že podľa ruských zákonov je územie, na ktorom ležia ruské vojenské základne v Gruzínsku, výsostnou ruskou pôdou a ako takú ju vojaci musia brániť v prípade cudzej agresie.
Po prvý raz sa do veci vložil otvorene sám ruský prezident Vladimír Putin. Obvinil Tbilisi z toho, že používa praktiky ako stalinský šéf NKVD Lavrentij Berja. „Je úplne jasné, že sa snaží Rusko čo najbolestivejšie poštípať a vyprovokovať,“ povedal Putin doslova. Gruzínci ho na odvetu osočili z podpory separatizmu a v oficiálnom vyhlásení ministerstva zahraničia ostro protestovali proti tomu, že sa nedávno stretol s lídrami neuznaných separatistických republík Južného Osetska a Abcházska. Obe sú oficiálne súčasťou Gruzínska, ale de facto im vládne Moskva.
Aj keď gruzínsky minister obrany Iraklij Okruašvili nevylúčil vydanie ruských dôstojníkov Moskve, podľa neho sa nič nevyrieši. V Gruzínsku totiž mala existovať celá diverzno-teroristická sieť vedená ruskými dôstojníkmi a niektorí sú stále na slobode. Môžu sa nachádzať aj v budove hlavného štábu ruských vojsk v Zakaukazsku v Tbilisi, ktorý bol obkľúčený gruzínskymi jednotkami, ale včera blokádu uvoľnili. I naďalej však gruzínska polícia štáb starostlivo stráži.
V Moskve demonštranti pred gruzínskym veľvyslanectvom požadovali oslobodenie svojich dôstojníkov, ktorí boli zatiaľ uväznení na dva mesiace. Pokiaľ nájdu dôkazy, hrozí im až dvadsaťročný trest.
Môžu byť obvinení z prípravy útoku na železnici Kaspi v roku 2004, na ropovod Chašuri v tom istom roku, ale i z explózie pred policajnou stanicou v gruzínskom meste Gori vo februári 2005. Gruzínskych páchateľov týchto činov zatkli a teraz vypovedali, že v niektorých ruských dôstojníkoch poznávajú svojich „veliteľov a inštruktorov“. Ruská strana akékoľvek obvinenie tak zo špionáže, ako aj z terorizmu odmieta.
