Sir Martin Rees je hlavný redaktor encyklopédie Vesmír.
FOTO – ČTK
Kolektív autorov (hlavný redaktor Martin Rees): Vesmír. Unikátna obrazová encyklopédia • Preklad: Štefan Gajdoš, Juraj Kubica, Anna Lackovičová, Katarína Maštenová, Henrich Ploczek • Ikar • Bratislava 2006
Vesmír je piata z radu rodinných encyklopédií (prvou bolo Zviera, potom nasledovali Zem, Človek a Rastlina). Otvára pred nami svet takmer rozprávkový, plný farieb a tvarov. Len si predstavte, že okrem červených, hnedých a bielych trpaslíkov, čiernych dier, oranžových a žltobielych hviezd krúžia vysoko nad našimi hlavami modrí oneskorenci, červení nadobri a modrozelení sprievodcovia.
Fascinujúca hmlovina Presýpacie hodiny, vzdialená osemtisíc svetelných rokov, vyzerá, ako keby naozaj odmeriavala čas. Chodu hodín sa musí prispôsobiť nielen Dúhový chrobák, Konská hlava či Mačacie oko, ale aj Eskimák v tvare ľudskej hlavy s typickou severskou kapucňou. Štart raketoplánu zasa pripomína hmlovina Tekvica s humornou prezývkou Záprdok. Obsahuje totiž veľa síry, ktorá páchne ako pokazené vajcia, a uniká jedným smerom v obrovskom prúde žltomodrého plynu (toto naozaj treba vidieť).
Svetlu trvá stotisíc rokov, kým preletí našu domovskú galaxiu, a tá je iba jednou z desiatok miliárd galaxií, ktoré pozorujú veľké ďalekohľady. Obrovskému rozsahu informácií, ktoré bolo potrebné zachytiť v jedinej publikácii, zodpovedajú aj jej rozmery a rozsah (výška 31 cm, šírka 26 cm, hrúbka 4 cm, 512 strán, hmotnosť 2,9 kg). Vracajú sa staré dobré časy tučných a ťažkých kníh?
“Súčasná veda odhaľuje omnoho rozsiahlejší a rôznorodejší vesmír, ako si naši predkovia vedeli predstaviť,“ konštatuje v úvode Sir Martin Rees, jeden z najvýznamnejších súčasných vedcov, ktorého v uplynulom roku zvolili na čelo britskej Kráľovskej spoločnosti. Napísal veľa kníh o kozme a o vede, spomeňme Iba šesť čísel, Náš neobyčajný vesmír alebo Naša posledná hodina.
Aj ostatní z autorského kolektívu (Robert Dinwiddie, Ian Ridpath, Pam Spencová, Giles Sparrow, Carole Stottová, David Hughes, Kevin Tildsley, Philip Eales a Iain Nicolson) sú skúsenými popularizátormi kozmu. A teraz nám ponúkli to najlepšie, čo je v krajine Newtona a Hawkinga k dispozícii.
Encyklopédia prináša v kocke základné informácie o najmenších aj najväčších štruktúrach kozmu, o slnečnej sústave (vrátane Zeme) a hviezdnej oblohe, o ľuďoch, ktorí sa zaslúžili o objavy planét, planétok, komét, galaxií či hmlovín. V orientácii pomáha čitateľovi vynikajúce grafické spracovanie, prehľadné členenie s použitím farieb na okrajoch stránok, a najmä vyvážený podiel obrazu a slova.
Tu si prišli na svoje aj slovenskí prekladatelia, ktorí odviedli vynikajúcu a rýchlu prácu, lebo originál vyšiel približne pred rokom.
Nevieme, čo ešte objavia najmodernejšie sondy a teleskopy pri planétach slnečnej sústavy, aké zvláštne objekty obiehajú za jej hranicami, aké tajomstvo ukrýva všadeprítomná tmavá hmota alebo či sa raz potvrdí superstrunová teória, ktorá by znamenala naplnenie Einsteinovho sna - zjednotenie zákonov mikrokozmu a makrokozmu.
Preto ešte aj dosť opatrné slová Stephena Hawkinga, citované v knihe, vyzerajú nereálne: „Existuje dôvod na opatrný optimizmus, že môžeme byť blízko konca hľadania rozhodujúcich zákonov prírody.“ Veď vesmír, ako ukazuje encyklopédia, ukrýva nejedno prekvapenie.
