Odpočítateľná položka bola doteraz vnímaná tak, že štát uznáva, že každý občan má určité životné náklady, a preto si ich môže odpočítať zo základu dane z príjmu. Určite ich totiž minie, zaplatí ako konečný spotrebiteľ v DPH, a ak by odpočítateľná položka neexistovala, boli by tieto „minimálne životné náklady“ vlastne dvojmo zdaňované. Ide o také samozrejmosti ako strava, bývanie, kúrenie, ošatenie, a ďalšie bežné životné potreby. Žiadny luxus, normálny život. Vaša vláda rozhodla, že z občanov, ktorí majú príjmy vyššie ako 47 600 Sk, urobí občanov druhej kategórie. Oni nemajú právo bývať, stravovať sa, šatiť sa, a keď, tak môžu štátu zaplatiť daň dvakrát, najprv z príjmu a následne ako DPH. V snahe tváriť sa, že nerušíte rovnú daň, zaviedli ste kádrovanie občanov podľa príjmu a ich trestanie za úspech cez odpočítateľnú položku.
Som rád, že ste prejavili svoje zmýšľanie takto jasne, že ste všetkým snaživým, podnikavým a schopným občanom dali otvorene najavo, že sa nevyplatí podnikať, vzdelávať sa, snažiť sa dosiahnuť lepšiu životnú úroveň vlastnými silami. Ukazujete nám, že priemernosť, nevýbojnosť a najmä závislosť od štátu má odteraz na Slovensku opäť prednosť, rovnako, ako pred novembrom 1989.
petrovic.blog.sme.sk
Autor: JURAJ PETROVIČ
