 FOTO |
Archív Slovenského rozhlasu je výnimočnou zvukovou bankou. Sú v ňom viaceré vzácne historické nahrávky vrátane hlasu cisára Františka Jozefa I., Tolstého, Einsteina či Edisona. Niektoré z nich sú aj na internetovej stránke Slovenského rozhlasu.
Systematické archivovanie nahrávok sa začalo po roku 1952, k dnešnému dňu je v rozhlasovom archíve okolo 55-tisíc dokumentov v zvukovej forme, bohatý grafický archív a takmer 3 kilometre textových dokumentov.
Archivujú sa najmä umelecké programy - hry, rozprávky, fíčre, ale aj ucelené rozhovory z relácií ako Ľudia z križovatiek alebo Túto hudbu mám rád. Denne sa monitorujú aj blokové relácie, z ktorých sa archivujú aj kratšie výpovede osobností. Archív dopĺňa svoje fondy aj o autentické výpovede mimo vysielania, či výmenou s inými médiami.
"Archivuje sa extrémne poctivo," tvrdí Roman Žiaran, vedúci archívu Slovenského rozhlasu. Pripúšťa však, že v istých rokoch dochádzalo aj účelovému mazaniu materiálov. Týka sa to aj rokov dôležitých - 1989 či 1968. Boli aj tendencie rušiť, napríklad, nahrávky revolučných piesní. "To by však bolo mazanie vlastnej identity!" myslí si Žiaran.
Žiaran tvrdí, že smernica, ktorá umožňovala, aby o skartovaní rozhodovali jednotliví redaktori, bola už zrušená.
V minulých rokoch sa pre nedostatok financií mazali pásy s nahrávkami, ktoré boli už digitálne spracované, aby na ne bolo možné dávať nové nahrávky. "Nemáme peniaze, potrebujeme vyrábať a jeden pás stojí 1000 až 1500 korún, takže sa niektoré nahrávky museli mazať," vysvetľuje Žiaran postoj, s ktorým však nesúhlasí.
Väčšina nahrávok je stále v analógovej forme, digitalizovaných je podľa odhadov len okolo 5 percent. "Je to ľudský, finančný, technologicky, ale aj autorsko-právny problém."
Komplexná digitalizácia archívu by podľa odhadov mohla stáť minimálne 250 miliónov, trvať to možno bude minimálne päť až desať rokov.
Pásy s nahrávkami sa nateraz prepisujú na CD, to však nie je archívny materiál, len dočasný nosič. V budúcnosti by mal byť kompletný archív na dátovom serveri.
Kto si dnes chce vypočuť staré relácie, musí prísť do archívu. "Súčasný právny stav neumožňuje šírenie nahrávok na požiadanie," vysvetľuje Žiaran.
Vláda tento rok prijala aj pod vplyvom európskych smerníc projekt systematickej obnovy a sprístupňovania audiovizuálneho dedičstva. Zuzana Mistríková, šéfka sekcie médií a auviovízie ministerstva kultúry, tvrdí, že projekt zahŕňa aj oblasť zvukových záznamov, nateraz však prostriedky na digitalizáciu archívnych materiálov neboli do rozpočtu zahrnuté.
Doteraz bolo vyčlenených len 60 miliónov na filmový archív. Budúci rok v marci by však mala vláda podľa Mistríkovej schváliť finančný rozpočet ďalších etáp obnovy nášho audiovizuálneho i zvukového dedičstva.
V Česku vzniká zvukový archív pamäti národa
Z iniciatívy Českého rozhlasu a za pomoci ďalších šiestich organizácií vzniká v Česku unikátny zvukový archív spomienok obetí nacizmu i komunizmu, ale aj archív výpovedí ich väzniteľov.
Židovské múzeum, napríklad, prináša do projektu 1060 digitalizovaných nahrávok ľudí, ktorí prežili holokaust. Ďalšími partnermi projektu je Ústav pre súčasné dejiny, Vojenský historický ústav, združenie Post Bellum či Múzem z Ústí nad Labem.
Archív Spoločnosti pamäti národa bude prístupný vedcom i bežnej verejnosti. Slovenský rozhlas doteraz podobnú širokú iniciatívu nechystá, v rámci európskej smernice by však v budúcnosti mali poverené verejné inštitúcie odborne dozerať aj na významné archívy vo vlastníctve neštátnych subjektov. (zu)
Prvé roky rozhlasového vysielania v Československu
23. 3. 1923
Prijatý zákon o telegrafoch; rádiofónia je štátnym monopolom.
7. 6. 1923
V Prahe založili súkromnú rozhlasovú spoločnosť Radiojournal. Spoločnosť následne získala licenciu na tvorbu rozhlasových relácií v ČSR.
17. 4. 1924
Vládnym nariadením o podmienkach zriaďovania, udržiavania a prevádzky telegrafov je umožnené občanom používať rádioprijímače.
október 1924
Na Slovensku evidujú prvých dvadsať rádiokoncesionárov.
4. 7. 1925
Radiojournal, spol. s r. o., sa mení zo súkromnej na pološtátnu.
20. - 22. 12. 1925
Košickí poštoví technici prostredníctvom uspôsobeného rádiotelegrafného vysielača v Haniske uskutočnili prvé pokusné rozhlasové vysielanie na Slovensku.
3. 8. 1926
Radiojournal začal s pravidelným vysielaním z Bratislavy. Z provizórneho štúdia vo vládnej budove sa vysielalo dvakrát týždenne.
31. 8. 1926
Z kaviarne Astória sa vysielala tanečná hudba v podaní kapely Jožka Pihíka. Prvý bratislavský prenos.
2. 10. 1926
Bratislavská odbočka Radiojournalu prešla na každodenné vysielanie.
3. 10. 1926
Prenosom zo Slovenského národného divadla sa vysielala opera G. Verdiho: Traviata.
24. 12. 1926
Janko Borodáč pripravil na vysielanie Prostonárodnú betlehemskú hru. Vznik slovenského rozhlasového dramatického vysielania.
7. 2. 1927
Bratislavské relácie súčasťou celoštátneho programu.
17. 4. 1927
Začalo sa s pravidelným vysielaním z Košíc.
Zdroj: www.slovakradio.sk/radioinet/depozit/rozhlas80
 Pravidelné vysielanie z Bratislavy sa začalo v roku 1926 z provizórneho štúdia vo vládnej budove policajného riaditeľstva. Od roku 1930 začala bratislavská odbočka Radiojournalu pracovať v budove na Jakubovom námestí. V auguste 1944 sa Bratislavský rozhlas z bezpečnostných dôvodov presťahoval do školy na Zochovej ulici, spravodajstvo a vedenie zostalo v tejto budove až do presťahovania do pyramídy. Umelecké zložky sa v od roku 1953 vrátili opäť do budovy na Jakubovom (vtedy Leninovom) námestí. ZDROJ - archív SRo |
