BRATISLAVA - Keď začiatkom 19. storočia na Britských ostrovoch stovky stávkarov prišli o majetky, pretože v dostihoch nevyhrali ich favoriti, vyjadril neznámy turfman túto skutočnosť vetou The Glorious Uncertainty - nádherná neistota. Potvrdil ňou dodnes platnú zásadu, že víťazom dostihov je vždy len ten kôň, ktorý prvý prebehne cieľom, a nie favorit, na ktorého bookmakeri prijmú najviac stávok.
Tvrdenie našlo platnosť aj v nedeľňajšom Saint Legéri (2800 m), ktorý sa bežal o pol milióna korún v bratislavskom Starom háji. Veľkým favoritom "dlhej smrti" bol reprezentant stajne MPL Racing hnedák Ryan, ktorý počas sezóny vyhral už dva klasické dostihy (Veľkú jarnú cenu a pražský Saint Legér) a majiteľovi na dotáciách zarobil vyše 2,5 milióna korún. Žrebec, ktorého írsky otec Generous bol v roku 1991 najlepším európskym trojročným plnokrvníkom, vybehol zo štartového stroja s kurzom 1,2:1 a hoci podľa prognóz sa mal so súpermi len pohrať, nevyhral. Premohol ho v Poľsku narodený čierny hnedák Babie Lato z českej stajne Wrbna Racing, ktorého džokej Martin Srnec už na začiatku posledného oblúka poslal do trháku - džokej Petr Kubík na chrbte Ryana naň neskoro zareagoval. V cieľovej rovine mal poľský žrebec náskok dvoch dĺžok, ktoré sa síce v cieli scvrkli na pol konskej dĺžky, ale aj tento rozdiel bohato stačil nielen na víťazstvo, ale aj na skvelý rekord starohájskej dráhy 2:57,75 min. (pred ním Tempeltänzer 2:59,42 min.) a na zisk prémie 250 000 korún.
Stovky stávkarov po tomto sklamaní roztrhali tikety a z mítingu sa domov vrátili rozladení. Zažili prehru veľkého favorita a s ňou aj nádhernú neistotu turfu, ktorá je nekonečným dostihovým seriálom odohrávajúcim sa na ktoromkoľvek hipodróme sveta. Najviac nešťastní z prehry však boli protagonisti tragickej epizódy - tréner Jaroslav Hanáček, džokej Petr Kubík a majiteľ stajne Miroslav Piskla, ktorým sa za necelé tri minúty rozplynul sen o klasickom víťazstve.
