Ako prvá žena v Československu preskočila seba samu Predtým a potom dvihla latku slovenského rekordu v skoku do výšky o tridsať centimetrov, zo 162 na 192. Hovorili jej slovenská Balasová. Kto bola Balasová, tuší už len málokto. Neporovnateľne viac je tých, ktorí vedia, kto je Mária Mračnová. Z prvej dámy slovenskej výšky sa stala prvá dáma slovenskej atletiky aj olympizmu. Včera oslávila šesťdesiatku.
Pre jej následníčky je dnes problém aj výška, nad ktorou sa hravo vznášala pred štyridsiatimi rokmi, padajúc do piesku ako do maminých perín. Keď sa spýtate, či neľutuje, že sa ako študovaná pedagogička nedala na trénerstvo, bez váhania pokrúti hlavou: "Viem, čo obnáša trénerský chlebík: povinnosti piatok-sviatok, plány, vybavovanie skúšok, zamestnaní, nervačenie..." Život je kompromis, to, čo dostanete, sa patrí vrátiť, tvrdí: "Kým som skákala, manžel mi pomáhal, ako sa dalo, v atletike aj s deťmi, ale ako lekár odborne stál. Nemohla som ho ďalej ochudobňovať."
Mračnová sa pedagogickým oblúkom po štvrťstoročí, už bez záväzkov k dvom malým deťom, vrátila do vrcholového športu. Ako funkcionárka. Keď ju zvolili za šéfku Olympijskej spoločnosti Slovenska, dvihla vlajku samostatnosti pod piatimi kruhmi. Ešte za federácie. Bez snahy búrať ju. "Pôvodne sme chceli len pekné tradície stretávania sa olympionikov vžité v Čechách preniesť aj k nám, ale po tom, ako sme spoločnosť premenovali na Slovenský olympijský výbor, označili nás za partizánov a rozbíjačov štátu," spomína. "Pohuckali na nás aj vtedajšieho šéfa MOV Juana Antonia Samarancha."
Štátoprávny vývoj šiel svojou cestou. Slovensko sa osamostatnilo bez ohľadu na to, či si o tom v Lausanne vtedy mysleli.
Slovenský olympijský výbor dnes už nie je partizánska značka. Naopak, v olympijskej centrále má dobré renomé. Aj Mračnová. Inak by nedostala Trofej MOV Za jednotu olympijského hnutia.
"Najviac si však predsa len vážim Borotrovu trofej za celoživotné vystupovanie v duchu fair play," priznáva. "Keby som nešla do niektorých súbojov, možno by som mala pokojnejší život, ale nie také spokojné svedomie." (mo)
