Rozhovor začal otázkou, či má rozprávať po slovensky alebo po anglicky. Po asi deviatich rokoch na Slovensku rozpráva pomerne dobre materinským jazykom svojej manželky - Slovenky. „Chcem vedieť komunikovať s ľuďmi v krajine, kde bývam. Je to podľa mňa aj rešpekt k môjmu súčasnému domovu." Hoci niekedy musel hľadať správny slovenský výraz, pôsobil uvoľnene.

Pri otázkach „na telo" sa jeho odpoveď zväčša zvrtla na prácu. Na Slovensko prišiel Mandl v čase, keď Slováci odchádzali za prácou do západnej Európy. Investície vtedy smerovali najmä do Česka, Poľska a Maďarska. „Slovensko bola trošku zabudnutá krajina." Hovorí, že je zaujímavé, ako sa ľudia v západnej Európe boja invázie ľudí zo strednej a východnej Európy. „My sme to urobili naopak. Otvorili sme pracovné miesta aj pre ľudí zo západných krajín, ako je napríklad Belgicko, Rakúsko, Kanada či Nemecko." V Európe vidí len jeden pracovný trh, nedelí ho na jednotlivé krajiny.

U človeka je podľa neho dôležitejší talent ako krajina pôvodu. „V boji o cestujúceho ide totiž najmä o ľudí za scénou. Naši konkurenti totiž používajú to isté palivo a tie isté lietadlá ako my."

Pád komunizmu dal šancu mladým

Zmena režimu v roku 1989 otvorila aj jemu možnosť dostať sa na vyššiu pozíciu skôr. „Na Západe na tie posty čakajú iné generácie." V postkomunistických krajinách však vznikla po páde bývalého režimu medzi generáciami medzera. „V strednej Európe je teraz šanca pre mladých. " Začiatky v leteckom biznise údajne neboli ľahké. „Keď máte 25 rokov a biznisplán len na papieri, veľa dverí je zatvorených." Podľa Mandla je slovenský bankový sektor veľmi konzervatívny, lebo je jednoduchšie zarábať peniaze na štátnych dlhopisoch ako na odvážnych podnikateľských plánoch.

Na to, aby banky a investorov nakoniec presvedčil, potreboval odborníkov. „Je to prvý krok pre zisk rizikového kapitálu," hovorí. Dôležitá je podľa neho schopnosť preložiť svoj podnikateľský zámer do reči bankárov, tak aby porozumeli, ktorá však mladým ľuďom s nápadom na Slovensku chýba. Analytici nevideli v nízkonákladovej leteckej doprave veľký potenciál. Mýlili sa. „Cez bratislavské letisko prešlo vtedy 300-tisíc ľudí. Vtedy nebolo reálne obhájiť 10-percentný rast počtu cestujúcich." Lenže práve prelom tisícročí bol podľa Mandla ten správny čas na nové nápady. Uvažoval, či začať vo Viedni alebo v Bratislave. „Rozhodol som sa pre nízkonákladové aerolínie, tak prečo to neskúsiť v nízkonákladovej krajine?!"

S koláčom sa treba podeliť

Podnikanie prirovnáva k filmovaniu. Biznisplán písal ako scenár. Potom musel nájsť „producenta", teda niekoho, kto prinesie do firmy počiatočný kapitál. Našiel ho náhodou pri čítaní zahraničného časopisu BusinessWeek, kde bol portrét Alaina Skowroneka, ktorý v tom čase pracoval pre belgické aerolínie Virgin Express. Na rozdiel od Mandla mal Skowronek skúsenosti s leteckým biznisom, a tak ho oslovil. Bez investorov by sa vtedy 27-ročnému Mandlovi nepodarilo firmu založiť. Získal ich tak, že „obetoval" časť podielu vo firme.

„Niekedy sa dá zarobiť viac, ak máte menší diel väčšieho koláča, ako keby ste mali veľký kus malého. „Ďalšie uplatnenie firmy vidí Mandl na nových trhoch v Rumunsku, Bulharsku, na Ukrajine či v Rusku. „Nemá zmysel konkurovať veľkým aerolíniám v západnej Európe, keď máme iný trh. Aj ostatné slovenské firmy by mali využívať možnosti expanzie na trhy budúcich členov únie."

Šéf SkyEurope si nemyslí, že ho peniaze výraznejšie zmenili. Hovorí, že dobrý zakladateľ firmy to nerobí pre peniaze, ale preto, že chce svoju víziu premeniť na realitu.

Peniaze považuje za niečo, čo dáva možnosť určiť mieru úspechu. „Peniaze možno prídu a možno nie. Dôležitejšie však je, či ste niečo dokázali." Ľudia na Slovensku však podľa neho chcú všetko hneď. Domy, autá, no ani na Západe to nemá každý. „Na splnenie cieľov treba často celý život.

Podnikateľ je vlastne dirigent

Dnes už nemôže poznať každého zamestnanca osobne. Hovorí, že ľudia, ktorí nie sú na správnom mieste, sami uvidia, že firemná kultúra SkyEurope nie je v súlade s ich cieľmi. „V tomto biznise musíte mať vášeň, musíte svoju robotu ľúbiť. Ak to vidíte len cez peniaze, tak to nie je ono." Rolu podnikateľa prirovnáva k dirigentovi orchestra.

„On síce nevie hrať na jednotlivých nástrojoch, ale vie viesť ľudí, tak aby vylúdili pekné a ladné melódie." Za najkomplikovanejšie považuje práve hľadanie dobrých hudobníkov, teda manažérov. Firma potrebuje rovnováhu aj vo vekovom zložení zamestnancov.

„Na niektoré funkcie potrebujete ľudí so šedinami, napríklad na marketing či financie zase ľudí bez predsudkov. Najmä v letectve, ktoré si vyžaduje veľký počiatočný kapitál a veľa expertov, by sa podnikateľ podľa Mandla nemal snažiť vytvoriť firmu jedného človeka tzv. „one man show".

Autor: IVAN KAHANEC PAVOLREMIAŠ