Iron Maiden – po tridsiatich rokoch kariéry ešte stále nepotrebujú žiť z minulosti.
FOTO – SITA/ATP
Železná mašinéria vyráža do útoku, aby si opäť vybojovala popredné línie na scéne. A prvýkrát otvorene priznáva ambície progresívneho rocku, ktoré naberajú na intenzite už od čias albumu The X Factor. To poteší predovšetkým verných fanúšikov. Ich straty pri kapelách ako Metallica, ktoré sa pustili cestou prinášajúcou aspoň bohatý úlovok, sú viac než citeľné.
Netreba si však robiť ilúzie, že by aktuálna Iron Maiden Army vari nebola rovnako dobrou komerčnou stratégiou. Napokon, skupina do dnešných dní predala okolo 70 miliónov albumov a dokazuje, že dobrým biznisom môže byť, paradoxne, aj takáto pomyselná vojna s komerciou.
Nie náhodou prvý singel z albumu The Reincarnation Of Bejamin Breeg provokatívne obišiel niektoré rebríčky predajnosti vrátane rodnej Británie, keďže titulná „hitovka“ má vyše sedem minút. V ostatných krajinách sveta sa však skladbe darilo, hneď po vydaní obsadila prvé miesto v štyroch krajinách.
S výnimkou úvodnej vypaľovačky Different World album disponuje ťažkou muníciou výpravných artrockových kompozícií. Tematicky ich prepájajú večne aktuálne témy vojny a náboženstva, ktoré nenudia. Práve naopak, čas strávený ich počúvaním letí ako projektil, ktorý v slabých chvíľkach môže pripomenúť práve ľudskú pominuteľnosť, ktorá s hrozbou vojny prichádza na rozum ako prvá.
„Hroby bojovníkov sú otvorené pre nás všetkých“ – spieva v mimoriadne chytľavej piesni The Longest Day frontman, autor polovice textov, ktorý svoje literárne kvality už potvrdil v dvoch novelách.
Nečakajte teda žiadne „gimme, baby“ ani prázdne a bezmocné gestá celebrít. O tom, že to Bruce myslí smrteľne vážne, svedčia jeho malé občianske hrdinstvá, keď sa nerozpakoval počas vojny v Juhoslávii koncertovať priamo v Sarajeve alebo keď transportoval vlastným lietadlom 200 utečencov z Bejrútu.
S obdobnou energiou kapela nahrala aj nový album, dokonca v predstihu oproti plánovanému vydaniu. Prvýkrát v histórii nahrávka neprešla finálnym masteringom a neobjavujú sa na nej ani žiadne „špeciálne efekty“. Jedinou, dnes už tradičnou kulisou sú klávesy, ktoré má pod palcom basgitarista Steve Harris.
Desať piesní s celkovým trvaním 72 minút predstavuje vyvážené dielo. Strhujúci entuziazmus šiestich Angličanov si tentoraz môžete vychutnať aj v obraze, ak si kúpite o čosi drahšie vydanie CD s bonusovým DVD, na ktorom nájdete záznamy z nahrávania albumu v Londýne.
Fanúšikovia sa už môžu tešiť na ďalšie single a svetové turné. Vari „Železná panna“ poctí svojou inváziou aj strednú Európu. Takéto armády sú vítané všade.
Autor: TONY GAAL (Autor je scenárista, copywriter a publicista)
