VYSOKÉ TATRY – „Zima sa už zrejme skončila a opäť sa potvrdilo, že každá sezóna je úplne iná. Kým vlani bolo snehu neúrekom, tento rok sme do konca februára chodili na chatu po letnom chodníku. Pre skialpinistov a horolezcov bol február neprajný, až marec sa ukázal ako pomerne slušný zimný mesiac,“ hodnotí uplynulú zimnú sezónu na Téryho chate chatár Miro Jílek.
Tento už vyše storočný útulok pre turistov, lyžiarov a horolezcov na jazernej terase Piatich spišských plies v Malej Studenej doline vo výške 2015 metrov je otvorený celoročne. V zime však býva hostí v porovnaní s letom pomenej. „Vlani bolo až extrémne veľa snehu a každú chvíľu bolo vyhlásené veľké lavínové nebezpečenstvo. Zhoršené podmienky a aj nešťastná udalosť, pri ktorej v lavíne zahynul náš nosič, spôsobili, že veľa ľudí napokon svoje pobyty stornovalo. Tento rok sme mali napríklad menej skialpinistov zo západných krajín, asi ich odradili správy o stave snehu,“ bilancuje chatár. Podľa jeho slov v tatranskom cestovnom ruchu, najmä tom namierenom do vysokohorských polôh, zohrávajú veľkú úlohu informácie o snehovej pokrývke. Stredisko lavínovej prevencie v Jasnej síce cez médiá vyhlási istý stupeň lavínového nebezpečenstva, ale ak prestane byť aktuálne, už o tom neinformuje. Vyhlasovanie lavínového nebezpečenstva je pre pohyb v horách dôležité, ale myslím si, že pre oblasť Vysokých Tatier by to mala robiť Tatranská horská služba, ktorá dokonale pozná miestne pomery a aktuálnu situáciu,“ konštatuje Miro Jílek.
Téryho chatu túto zimu okrem náhodných návštevníkov vyhľadávali najmä členovia horolezeckých oddielov z Čiech. Už tradične tvoria stabilnú týždennú klientelu. Občas ich dopĺňajú horolezci z Poľska či domáci.
Sporadicky ich na chate striedali Nemci, Fíni a maďarskí turisti. Do Malej Studenej doliny, ktorá horolezcom ponúka množstvo atraktívnych ciest, sa pravidelne vracajú aj dnes už „bardi“ československého horolezectva.
Spomeňme aspoň mená ako Josef Kývala, Vlasta Šmída či Jan Červinka. S mladými kolegami niečo vylezú, navštívia starých kamarátov z lana a zaspomínajú na dávne časy.
MIRA KOVÁČIKOVÁ