|
|
Toto nie je hra, skôr horor
Silent Hill • Kanada, Francúzsko, Japonsko • USA • 2006 • 126 min • Scenár: Roger Avary • Réžia: Christophe Gans • Kamera: Dan Laustsen • Hudba: Jeff Danna • Hrajú: Radha Mitchellová, Sean Bean, Laurie Holdenová, Deborah Kara Ungerová • Premiéra v SR: 21. septembra
S povesťou najlepšieho filmu podľa videohry všetkých čias sa do kín dostáva horor francúzskeho režiséra Christopha Gansa a kanadského scenáristu Rogera Avaryho Silent Hill.
Hráčska komunita je zaiste rozdelená na nadšencov a tých sklamaných. Jedni film chvália za nápaditú prácu s motívmi série hier a vernú reprodukciu atmosféry. Druhí mu vyčítajú veľmi voľné narábanie s motívmi, postavami i vzťahmi.
Film s rozpočtom presahujúcim jeden a pol miliardy slovenských korún určite nevznikol len pre hráčov. Bežní diváci, čo majú svoje bežné kritériá, vidia, že Silent Hill je rozporná snímka.
Režisér Gans (Spoločenstvo vlkov) čaruje s obrazom – od zmien farieb, kostýmov, masiek, stavieb cez svietenie až po postprodukčnú digitálnu úpravu, tónovanie, pridávanie zrna, škrabancov, efektov amatérskych rodinných záberov či páliaceho sa filmového pásu. Po tejto stránke má teda Silent Hill bližšie k umeleckému filmovému experimentu ako ku komerčnej zábave.
Lenže nevídaný priestor (v medziach tohto žánru) dostáva i motivácia postáv, vykreslenie charakterov a spletitosti vzťahov. Ako v psychologickom horore. Odzrkadľuje sa to v obsadení, v štylizácii postáv i hereckých výkonoch.
No pri všetkom tom filozofovaní a priamom prežívaní hrdinovia na spôsob hry uháňajú bludiskami, prekonávajú prekážky, bojujú. Výsledkom je surrealistický zážitok na spôsob Daria Argenta.
Príbeh je voči obrazu v priamom kontraste. Všetko tu už bolo – a lepšie: prekliate mesto, nemŕtvi, zlovestná sekta, démonické deti, upaľovanie čarodejníc, zóny súmraku, netvory z iných svetov, milujúce matky, obetavé policajtky, o obludnom hmyze ani nehovoriac. V počítačovej hre môže táto skladačka z nepôvodných súčiastok držať pohromade, no vo filme pôsobí rušivo.
Oceniť treba jedinečnú atmosféru filmu. Pre producentov by bolo ľahšie nakrútiť Silent Hill ako klasickú naháňačku so strieľaním, oku lahodiacimi efektmi, obnaženými krásavicami, hnusnými obludami a riadnymi špliechancami krvi i mozgov. Autori sa vydali ťažšou cestou. Nakrútili originálnu snímku, ktorá síce nie je bez chyby, ale patrí k avantgarde. A opäť nás presvedčili aj o tom, že zážitok z hry je neprenosný.
