Na Slovensku sa však čosi také asi stať nemôže. Aj keď sa politici navzájom obviňujú zo lži, o sebe tvrdia, že nikdy neklamú. Aspoň to vyplýva z reakcií politikov parlamentných strán, ktorých sme oslovili.
"Ja nikdy neklamem," hovorí podpredseda HZDS Milan Urbáni. Len preto podľa neho HZDS získalo toľko percent vo voľbách (8,7), lebo "sme nemaľovali ružovú budúcnosť".
Urbáni "absolútne nesúhlasí" s dávnejším výrokom Milana Kňažka, ktorý na adresu šéfa HZDS Vladimíra Mečiara povedal, že lož používa ako pracovnú metódu. "Od obdobia, keď s Mečiarom robím, nemám takú skúsenosť," tvrdí Urbáni.
Ani podpredseda SDKÚ Milan Hort si nespomína na situáciu, že by klamal, aspoň nie verejne. "Nikdy som nemusel odvolávať to, čo som verejne povedal," hovorí.
Podľa Horta SDKÚ prišla "s pravdou o krajine a ekonomike" a nepopulárnu pravdu aj presadila.
Mikuláš Dzurinda za svojej prvej vlády čelil kritike, že sľuboval dvojnásobné platy. Hort hovorí, že v tomto prípade nešlo o klamstvo, ale dobrý úmysel a navyše v prvej vláde spolu s SDĽ sa nedali uskutočňovať reformy.
Jedinou možnou postupnosťou bolo podľa Horta najskôr zmazať demokratizačný dlh a vrátiť Slovensko do Európy, a potom začať s reformami.
Kresťan neklame, hovorí líder SMK Béla Bugár. Za iný problém považuje, že niekedy nemôže istú vec povedať, lebo si to vyžaduje napríklad politická taktika.
Podľa podpredsedu KDH Júliusa Brocku má politik namiesto klamania možnosť povedať "nekomentujem, prosím si ďalšiu otázku". Brocka vie, že aj v politike sú bezcitní ľudia, ktorí si uvedomujú, že v množstve informácií ľudia často nemajú možnosti si pravdu overiť. "Preto politici používajú taktiku tvrdenie proti tvrdeniu."
Paradoxne však podľa Brocku niektoré klamstvá vyjdú na povrch tak rýchlo, že ľudia ani nemusia mať dlhú pamäť.
Podpredsedníčka Smeru Monika Beňová vedome neklame, a potom má s tým väčšinou problém. Ak má pochybnosti, radšej použije formulku "nebudem sa vyjadrovať". Politici niekedy prezentujú svoj pohľad na niektoré skutočnosti, ktorý by sa dal označiť za skreslený alebo prispôsobený, poznamenala.
Žiadneho občana by neprekvapilo, keby politik nehovoril pravdu, hovorí sociológ Pavel Haulík. Podľa neho politici ani nehovoria priame jednoduché klamstvá, ale skôr si upravujú videnie reality. "V tom sú majstri," mieni.
V diskusiách zvlášť pred voľbami z úst politikov často zaznievali obvinenia, že súper klame. Podľa Haulíka to ľudia vnímajú ako súčasť politického folklóru. "Pri konfliktoch málokedy dochádza k tomu, že by politik z druhého tábora presvedčil, on skôr utvrdzuje svojich priaznivcov. Tam sa to začne a aj končí," podotkol.
Za najväčšiu devízu každého úspešného remesla považuje psychologička Jana Štúrová dôveru. "Používať klamstvo vo verejnom živote sa obyčajne vypomstí," tvrdí. Ak sa politici navzájom obviňujú z klamstiev, na ľudí to dobre nepôsobí, aj keby jeden z nich mal pravdu," dodáva s tým, že "je to konfrontačný štýl debaty". Podľa Štúrovej sa argumenty zamieňajú za útoky a debata politikov potom nevedie k hľadaniu pravdy.
