|
Zástancovia domových kotlov tvrdia, že cena tepla pri centrálnom zásobovaní je drahá aj pre straty v rozvodoch. Teplári to odmietajú a argumentujú, že do nákladov si môžu zarátať iba istú časť. Ak sú straty väčšie, odrátajú sa im zo zisku. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - JÁN KROŠLÁK |
BRATISLAVA - Je prechod od centrálneho zásobovania teplom k domovej kotolni výhodný, alebo nevýhodný? Výrobcovia a dodávatelia tepla vyzdvihujú výhody centrálneho kúrenia, výrobcovia kotlov, ale aj rôzne spoločenstvá vlastníkov bytov sú naopak presvedčené o úsporách pri vlastnej kotolni. Zhoda je iba v tom, že na energiách môže bytový dom ušetriť aj inak - zateplením, výmenou okien, vyregulovaním vykurovacieho systému v dome, či napríklad montážou termostatických ventilov.
Bytové domy, ktoré sa od centrálneho vykurovania odpojili a vybudovali si vlastnú kotolňu tvrdia, že na platbách za gigajoul tepla ušetrili až 200 korún. Dnes sa cena tepla od dodávateľa na Slovensku pohybuje od 600 po 750 korún za GJ.
„Cena, ktorú ľudia uvádzajú, nie je však konečná. Nerátajú do nej položky ako údržba a prevádzka kotolne,“ povedal riaditeľ bytového podniku Sabyt Robert Jurášek. „Výrobca má v nákladoch navyše aj odpisy zariadenia. Obyvatelia domu s vlastným vykurovaním budú musieť po doslúžení kotla investovať opäť do nového,“ hovorí.
„Aj keď do ceny na jeden GJ pripočítame náklady spojené s prevádzkou systému, stále vychádza aspoň o sto korún nižšia ako od dodávateľa,“ oponuje Zdenka Jurčákova zo Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov.
Je cena nespravodlivá?
Slovenský zväz výrobcov tepla tvrdí, že hlavným dôvodom, prečo sa domy odpájajú od centrálneho kúrenia, je deformovaná cena plynu. „Momentálne sme znevýhodnení, lebo cena plynu pre veľkoodberateľov je v niektorých prípadoch vyššia ako pre maloodber. Je to nespravodlivé,“ povedala členka predstavenstva zväzu Alena Mašlániová. V kategórii maloodber sú aj subjekty, ktoré spravujú malé kotolne.
Slovenský plynárenský priemysel hovorí, že to nie je pravda. „Môžem zaručiť, že priemerná cena za rok pre veľkoodberateľov bola nižšia ako pre maloodberateľov,“ povedala hovorkyňa SPP Dana Kršáková. Cenu pre maloodberateľov upravujú raz ročne, cenu pre veľkoodberateľov mesačne a je predmetom individuálnych zmlúv.
Cenová politika SPP je podľa Kršákovej normálna a cena deformovaná nie je. „Rozdiely v priemerných cenách medzi maloodberom a veľkoodberom sú na Slovensku na podobnej úrovni ako v krajinách V4 a v krajinách Európskej únie, kde sa tento rozdiel podľa údajov Eurostatu pohybuje v priemere od 10 do 20 percent,“ povedala. SPP však napriek tomu podľa nej zvažuje zmeny ceny pre kategóriu maloodber. Aj keď je spravidla upravovaná raz ročne, plynári ju môžu zmeniť v prípade iného vývoja trhových faktorov, akým je napríklad cena ropy.
Mašlániová hovorí, že nespravodlivé je aj to, že koneční spotrebitelia v panelových domoch platia v cene tepla neregulovanú cenu plynu. „Takto platia viac ako majitelia rodinných domov. Ak chce premiér Fico pomôcť chudobnejším, mal by regulovať aj veľkoodbernú cenu plynu, keďže trh s plynom ešte nie je otvorený,“ povedala.
Je regulácia účinná?
Medzi spotrebiteľmi a združeniami spoločenstiev vlastníkov bytov vládne názor, že Úrad pre reguláciu sieťových nepracuje dobre. „Môžem s istotou povedať, že cena tepla 660 korún za jeden gigajoul je ekonomicky neoprávnená,“ tvrdí konateľ Združenia spoločenstva vlastníkov bytov v Rači Milan Jaďuď. Podľa neho by cena tepla pri domovej kotolni oproti cene tepla od dodávateľa nebola veľmi odlišná, keby si výrobcovia nepýtali tak veľa. „Cenotvorba je neprehľadná, nemáte možnosť dokázať teplárni, že vás okráda,“ súhlasí Ivan Matúšik z firmy Montea, ktorá sa zaoberá úsporami energie.
Regulačný úrad odmieta, že by schválil cenové návrhy s neoprávnenými nákladmi. „Nemôže sa stať, že by sme uznali neoprávnené náklady,“ povedal hovorca úradu Miroslav Lupták. Úrad podľa neho po skončení účtovných rokov robí spätné kontroly, ktoré sa opierajú o audity profesionálnych audítorských spoločností. Teraz sa robia kontroly za roky 2004 a 2005.
Centrálne zásobovanie je ekologickejšie
Jedným z argumentov dodávateľov tepla je, že vlastné kotle sú menej ekologické. Združenie bytového hospodárstva na Slovensku si nechalo vypracovať štúdiu o znečistení ovzdušia bytovými kotolňami na katedre environmentalistiky Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. Z nej vyplýva, že celková koncentrácia oxidu dusíka pri lokálnom vykurovaní je 7-krát väčšia. Pri plnom výkone kotla je to vraj až 20-násobok.
Sporné strany zatiaľ nevedia s určitosťou dokázať, ktorý spôsob zásobovania teplom je lepší. Či sa oplatí odpojiť od centrálneho zásobovania teplom závisí podľa výrobcov kotlov od konkrétneho typu domu, typu kotla, od typu kúrenia, ale aj ďalších faktorov. „Ľuďom radíme, aby začali so svojím dodávateľom najprv komunikovať a iba ak komunikácia zlyháva, radíme sa odpojiť,“ povedala Monika Sulíková z Energetického centra v Bratislave.
