• USA, 2006, 110 min • Námet, scenár, réžia: M. Night Shyamalan • Kamera: Christopher Doyle • Hudba: James Newton Howard • Hrajú: Paul Giamatti, Bryce Dallas Howardová, Jeffrey Wright, Bob Balaban, Sarita Choudhuryová, Cindy Cheungová, M. Night Shyamalan • Premiéra v SR: dnes
„Verím, že víly sú! Že sú! Že sú!“ kričia už viac ako jedno storočie anglosaské – i všetky ostatné – deti, ktoré podľahli čaru Petra Pana. Pretože vždy, keď niekto vyhlási, že víly nejestvujú, jedna z víl zomrie...
„Verím, že víly sú! Že sú! Že sú!“ kričí teraz z plných pľúc M. Night Shyamalan, americký filmár indického pôvodu, tvorca provokatívnych, znesväcujúcich a prekvapujúcich filmových príbehov Šiesty zmysel a Vyvolený.
Jeho tvorba opisuje zreteľný oblúk – od rúcania mýtov po tvorbu nových – vo filmoch Znamenia a Osada. Trend teraz vrcholí snímkou Dáma vo vode, ktorá už ani formálne nemá prekvapivú pointu. Sama je tým najväčším prekvapením.
Ak by Dámu vo vode nakrútil filmár neznámeho mena, všetci by sa pravdepodobne zhodli na tom, že ide o povrchný, prvoplánový, plytký a nenápaditý, nevydarený komerčný film na pomedzí fantasy a hororu.
No meno, povesť a doterajšie Shyamalanove dielo nedovoľujú obviniť ho z plytkosti ani z nenápaditosti.
Skôr vyvoláva dojem určitej duchovnej spolupatričnosti s opusmi Davida Lyncha, kde tiež nie je prvoradý príbeh, ale pocit, nálada, snovosť, provokatívnosť, potreba aktivizovať diváka a prinútiť ho vlastnou imagináciou dotvárať videné.
Všetko je tu príliš okaté: príbeh je okato priamočiary, herci okato prehrávajú svoje roly do priam komiksových typov, ktoré – pekne všetky dohromady v dojímavej kolektívnej súhre – dokážu zachrániť vodnú vílu a vrátiť ju z nášho sveta domov.
Príbeh je vystavaný okato neobratne, s nápadným ignorovaním logiky. Digitálne triky sú okato hrubozrnné a nimi vytvorené mýtické bytosti okato štylizované. Aj vyrovnávanie si účtov s kritikmi prostredníctvom filmu je okaté, priam v štýle Zdeňka Trošku.
Shyamalanovo oko však na nás sprisahanecky nepožmurkáva, aby naznačilo, že to celé je vlastne len zábava. Ešte i tá vážnosť je tu okatá. No a víla z Modrého sveta viac než okato poukazuje na Lynchov Modrý zamat. Dáma vo vode skrátka provokuje, ako každý dobrý film.
Niekomu sa bude pozdávať herectvo Paula Giamattiho v role zajakavého domovníka Clevelanda, iným zámerne odmeraná, „cudzia“, no práve preto ľudská nymfa Story (Bryce Dallas Howardová).
Aj sám režisér si zahral jednu z kľúčových postáv. To nie je všetko, bytový komplex s okato symbolickým menom The Cave (Jaskyňa, Pivnica) a nemenej obraznou kvapkou bazéna uprostred je plný čudných bytostí.
Ako keby ich sem sústredila nejaká vyššia moc. Každá z nich má nejakú presne stanovenú dôležitú úlohu pri záchrane Story – nielen víly, ale i príbehu.
Záleží len na každom divákovi, či sa pridá k ostatným deťom, kričiacim, že víly sú. Alebo (prinajmenšom pre seba) zahubí jeden film.
Autor: MILOŠ ŠČEPKA