Rastislav Tureček na svojom ručne poháňanom bicykli (tzv. handbike).
FOTO - ARCHÍV SPV
Novučičký handbike Rastislavovi Turečekovi svedčí. Ešte na ňom nestihol vychytať "všetky muchy" a už mu na svetovom šampionáte zdravotne postihnutých športovcov vo švajčiarskom Aigle (asi 80 km od Lausanne) pomohol k prvej medaile. Po mesiaci používania s ním dorazil do cieľa 35 km dlhých cestných pretekov strieborný. Na zlatého Rakúšana stratil jedinú sekundu, no premárnený triumf ho nemátal. "Aj tretí bol Rakúšan. Ťažko sa bojuje, keď dvaja jazdia proti vám. Aj striebro je krásne," vravel 34-ročný Trenčan. V kategórii ručne poháňaných bicyklov to pre Slovensko bola vôbec prvá medaila zo svetového šampionátu.
Úbohý šampionát
Napriek tomu mal Rasťo po návrate domov mizernú náladu. Medailu chcel aj z časovky, no trať, akou sa prezentovali švajčiarski organizátori, ho šokovala. "Bolo to úbohé. Pretekali sme sa v poli popri kukurici na ceste plnej ostrých zákrut, ktoré som na vozíku len veľmi ťažko dokázal zvládnuť. Zdraví bicyklisti to vytočia, ale nám na vozíkoch to robilo nepredstaviteľné problémy. A to nám ešte domáci vraveli, že je žatva a aby sme si dávali pozor, keď náhodou z poľa vybehne traktor," žasol Rasťo, ktorý sa v časovke musel uspokojiť až s piatym miestom.
"Neveriacky som sa sám seba pýtal, či toto majú byť majstrovstvá sveta. Takto vyzerá podujatie, ku ktorému mám celý rok smerovať svoje úsilie? Ďakujem pekne. Pravdupovediac, demotivovalo ma to a bolo mi z toho na zaplakanie. A keď sa to skončilo, bol som rád, že mám svätý pokoj. Vy sa na trati trápite a organizátori sa vám smejú do očí. Niečo také by som od Švajčiarov nečakal. Tá dráha bola doslova deprimujúca. A divákov žalostne málo. Aplauz mi chýbal. Doma v Trenčíne by som určite vedel zorganizovať lepšie preteky. Na obyčajnom Európskom pohári sú krajšie cesty a uzavreté mesto je automatická vec," zlostil sa znechutený slovenský paralympijský víťaz z Atén 2004. Tam zlato o jedinú sekundu v boji so Švajčiarom Weberom získal, teraz oň o sekundu prišiel. Bývalého juniorského majstra Českoskoslovenska v zápasení pripútala na vozík autonehoda pred trinástimi rokmi. Po nej zostal od pol pása nadol ochrnutý.
Najprv Košice, potom New York
"Protestovali viaceré výpravy, ale to je asi všetko, čo sme s tým mohli urobiť. Ešteže trať cestných pretekov bola o. k., tam som už mohol o medailu zabojovať," vravel Tureček. Túžby vydobyť si zelený dres sa však vzdať nemieni. "Kúpiť sa nedá. Nosiť ho na pretekoch môžu len majstri sveta a ja dúfam, že si ho raz tiež budem môcť obliecť." O rok bude svetový šampionát v Bordeaux. A keďže Francúzi cyklistiku milujú, Rasťo verí, že to bude dôstojnejší šampionát.
"Dovtedy mám pred sebou ešte viacero pretekov. Chystám sa na košický Medzinárodný maratón mieru (1. októbra - pozn. red.), začiatkom novembra si po prvý raz vyskúšam newyorský maratón. V marci budúceho roku mám v pláne ísť aj losangeleský. Boston som išiel už trikrát, rád by som teraz vyskúšal čosi iné," vysvetľoval.
Vizitka Rastislava Turečeka
Narodený: 14. augusta 1972
Najväčšie úspechy: ME v Alkmaari - 2. v časovke, 3. v cestných pretekoch, paralympijské hry v Aténach 2004 - 1. v cestných pretekoch, 2. v časovke, MS 2006 v Aigle - 2. v cestných pretekoch, 5. v časovke.
