Nedatovaná snímka z vatikánskeho archívu, ktorú zverejnili vatikánske noviny L'Osservatore Romano .
FOTO – TASR/AP
Život Svätej stolice v rokoch 1922 - 1939 zachytáva 30-tisíc zložiek. Na čele katolíckej cirkvi vted bol Pius XI a svet stál na prahu najničivejšej svetovej vojny. Vatikán dúfa, že otvorené archívy zmenia všeobecne prijímaný názor, že Svätá stolica mohla pre Židov urobiť viac.
Prelúskať treba tisíce diplomatických listov, súkromnu korešpondenciu a všetky dostupné zápisky o nikdy nepublikovanej pápežovej encyklike Humani Generis Unitas (Jednota ľudskej rasy), v ktorej mal odsúdiť rasizmus, taliansky fašizmus a násilnícke prejavy nemeckého nacionalizmu.
Historička Emma Frattiniová agentúre AP povedala, že v archíve je o encyklike veľmi málo zmienok. „Šokovalo ma to,“ povedala Frattiniová. Podľa nej malo existovať niekoľko verzií konceptu encykliky, ale v archíve neboli. Frattiniová si myslí, že niektoré dokumenty z archívu pred jeho otvorením odstránili.
Historik Alessandro Vissini tvrdí, že encykliku nikdy nepublikovali, pretože pápež krátko pred jej vydaním zomrel. Aj preto mohla byť politicky problematická. O jej osude koluje niekoľko legiend.
Hovorí sa dokonca, že Pia XI. pre ňu zabili. Vrahom mal byť vatikánsky lekár Francesco Pettaci, ktorého dcéra bola údajne milenkou talianskeho diktátora Benita Mussoliniho.
Dvadsaťštyri hodín pred vydaním encykliky mu vraj podal smrtiacu injekciu. Faktom je, že 82-ročný pápež mal dlhodobo podlomené zdravie a oficiálne nikdy nebolo napadnuté, že zomrel prirodzenou smrťou.
Pápež bol s Mussolinim na nože a kritizoval ho za jeho pokusy zasahovať do autonómie cirkvi.
Odmietol sa tiež stretnúť s Hitlerom počas jeho návštevy v Ríme. Desil sa bezbožnosti režimu Josifa Stalina. Menej prísny bol k ďalšiemu diktátorovi Franciscovi Francovi, ktorý bol podľa neho zárukou, že katolicizmus v Španielsku prežije.
Archívy dokumentujú aj činnosť vatikánskeho štátneho sekretára a vyslanca Eugenia Pacelliho, ktorý sa neskôr stal pápežom Piom XII. Práve jeho vinia z toho, že Židom nepomohol, či dokonca priamo tvrdia, že bol antisemitom. Vatikán sa bráni tvrdeniami, že Pius XII. zachránil veľa Židov, ale robil to diskrétne.
Britský historik Sir Martin Gilbert povedal, že keď Pius XII. odsudzoval násilie na Židoch, nikdy ich priamo nemenoval. Vraj, aby zachoval neutralitu. Pomohol časti rímskych Židov, ktorých ukryl vo Vatikáne a súkromne svojim vyslancom v európskych krajinách, napríklad aj na Slovensku, hovoril, aby zasiahli „proti zlému zaobchádzaniu so Židmi“.
Keď však Petainov režim z Vichy prijal vo Francúzsku protižidovské zákony, pápež povedal, že je proti rasizmu, ale inak mu zákony proti Židom neprekážajú. Bol silný antikomunista a tradične spájal Židov s komunistickým hnutím.
Podľa BBC podstatná časť jeho zápiskov zostáva stále neprístupná, hoci viacerí rabíni a historici od Vatikánu požadovali ich odtajnenie.
