|
FOTO – ARCHÍV |
ne newyorské námestie Times Square.
Každý deň (spočiatku bez nedele) si od 18. septembra 1851 mohli Američania zalistovať v Timesoch. Razantný nástup denníka prišiel, keď sa do podniku vložil na sklonku 19. storočia Adolph Ochs, vydavateľ z Tennessee. Jeho manažérske schopnosti priviedli New York Times na výslnie. „Všetky správy, ktoré sú vhodné na vytlačenie“, znel jeho slogan. Odlišoval denník od populárnej bulvárnej tlače.
Tradične liberálne noviny podporili naposledy v prezidentských voľbách republikána v roku 1956 - Dwighta Eisenhowera. V lokálnych voľbách si občas ich podporu zaslúžia aj konzervatívci, medzi nimi starosta New Yorku Michael Bloomberg či guvernér štátu George Pataki. Dnes sú jedným z najvýznamnejších kritikov prezidenta Busha.
Timesy išli od začiatku proti prúdu a aj vďaka tomu si vybudovali reputáciu. V prezidentských voľbách v roku 1876 denníky vyhlásili za víťaza Samuela Tildena, no titulok Timesov znel: Neisté voľby. Po mesiacoch zbor voliteľov a Kongres nakoniec uznali víťazstvo Tildenovho súpera Rutherforda Hayesa.
V roku 1971 odhalili dokumenty, ako sa americká vláda snaží vykresliť pozitívny obraz pokroku vo vietnamskej vojne. Pred rokom to bol opäť New York Times, ktorý odhalil, že prezident Bush schválil program „nelegálneho“ odpočúvania podozrivých osôb.
V októbri 2005 si denník získal sympatie verejnosti vďaka počínaniu reportérky Judith Millerovej, ktorá odmietala prezradiť zdroj svojich informácií. Poslali ju za to do väzenia na 85 dní. Millerová však v celej kauze kryla Lewisa Scootera Libbyho, poradcu viceprezidenta Dicka Cheneyho. Keď teda vyšlo najavo, že Millerová vlastne bola iba nástrojom v Libbyho rukách a škandálom boli poznačené aj jej články o zbraniach hromadného ničenia počas prípravy na vojnu v Iraku, karta sa obrátila. Vedenie na svoju redaktorku dokonca útočilo z názorovej strany a vyzvalo na preskúmanie praktík svojej kolegyne. Millerová sa s denníkom rozlúčila a prípad, ktorý sa začal ako boj za novinársku nezávislosť, sa skončil blamážou.
Prípad Millerovej je jedným z mnohých prešľapov. V roku 1920 noviny zosmiešňovali profesora Roberta Goodarda za názor, že raketa by mohla fungovať aj vo vesmíre. „Profesor nevie nič o vzťahu akcie a reakcie, a že potrebuje niečo lepšie ako vákuum na reakciu. Vlastne mu chýbajú iba vedomosti, ktoré vám dajú už na strednej škole.“ Keď v roku 1969 pristála na Mesiaci Apollo 11, New York Times sa ospravedlnili a vydali opravu.
Počas druhej svetovej vojny noviny nechceli venovať pozornosť obvineniam, že nacisti páchajú na Židoch genocídu. Bolo to aj preto, lebo vydavateľ bol židovského pôvodu a obával sa nálepkovania novín. Čelili aj obvineniu, že aj kvôli ich korešpondentovi v Sovietskom zväze sa podarilo v 30. rokoch zakryť Stalinovu genocídu na Ukrajine.
Škandál reportéra Jaysona Blaira, ktorý si roky vymýšľal správy, otriasol v roku 2003 základmi denníka. V novinách pracoval od roku 1998. A napriek tomu, že ho vedenie niekoľkokrát upozornilo na veľkú chybovosť materiálov, stal sa stálym korešpondentom. Kritici tvrdia, že Blair dostával preferenčný prístup, pretože bol černoch.
Aj napriek pochybným novinárskym kvalitám, pridelili ho na informovanie o vyčíňaní snajpera vo Washingtone. Urobil toľko chýb, že sa sám stal predmetom správ a polícia musela na vyvracanie jeho tvrdení zvolávať tlačové konferencie. Neskôr vyšlo najavo, že opisoval články od konkurencie a vymýšľal si reportáže.
Následne dal výpoveď reportér Rick Bragg. Dôvodom bola reportáž, pod ktorou bol síce podpísaný, no jej nosnú časť napísal externý spolupracovník Timesov. Odišlo aj vtedajšie vedenie. Išlo o tvrdý úder pre denník, ktorý získal 94 Pulitzerových cien. A nezastavilo sa to iba pri Timesoch, podobným škandálom čelili aj USA Today či Chicago Tribune.
